Amputácia dolnej končatiny (ADK) je závažnou komplikáciou cukrovky. U pacientov s diabetom sa vyskytuje minimálne 10x častejšie ako u jedincov bez diabetu. Jej prítomnosť koreluje s výskytom makrovaskulárnych aj mikrovaskulárnych komplikácií diabetu a je prediktorom mortality. Lieky donedávna používané v liečbe diabetu mali neutrálny efekt na incidenciu amputácií. Inhibítory SGLT2, ktoré sú najčerstvejšie zavedenou skupinou antidiabetík do klinickej praxe, majú rozdielny účinok na výskyt ADK. Pridanie kanagliflozínu k predchádzajúcej liečbe v štúdii CANVAS viedlo k dvojnásobnému zvýšeniu ADK v porovnaní s placebom, čo oslabilo pozitívny účinok kanagliflozínu na primárny výsledok štúdie. Na druhej strane pridanie empagliflozínu k liečbe v štúdii EMPA-REG OUTCOME neviedlo k zvýšeniu rizika ADK v porovnaní s placebom. Navyše, okrem pozitívneho efektu na primárny kombinovaný výsledok štúdie viedlo k signifikantnému zníženiu kardiovaskulárnej a celkovej mortality. Keďže inhibítory SGLT2 pôsobia glukózureticky a nátriureticky, nemožno vylúčiť, že nepriaznivý efekt kanagliflozínu na ADK súvisel s vyšším výskytom deplécie krvného objemu a fraktúr v porovnaní s placebom pozorovaným v štúdii CANVAS. Pri ďalších inhibítoroch SGLT2 zatiaľ nie je dostatok údajov z klinických štúdií, ktoré by umožňovali vyjadriť sa k riziku amputácií.

Lower extremity amputation in patients with diabetes and SGLT2 inhibitors
Lower extremity amputation (LEA) is a serious complication of diabetes. The patients with diabetes have at least 10-times higher rate of LEA than subjects without diabetes. Its presence correlates with the incidence of both macrovascular and microvascular complications and is a predictor of mortality. The drugs used untill recently in the treatment of diabetes had a neutral effect on the LEA incidence. SGLT2 inhibitors, the group of the antidiabetic drugs most recently introduced to clinical practice, have variable effect on the LEA incidence. The addition of canagliflozin to the previous treatment in the CANVAS study led to doubling of LEA incidence in comparison with placebo, which weakened the positive effect of canagliflozin on the primary combined endpoint of the study. On the other hand, the addition of empagliflozin to the previous treatment in the EMPA-REG OUTCOME study did not increase the risk of LEA in comparison with placebo. In addition to the reduction of the primary endpoint all-cause and cardiovascular mortality was reduced in EMPA-REG OUTCOME. Since the SGLT2 inhibitors have glucosuretic and natriuretic effect, it is not possible to rule out that the negative effect of canagliflozin on LEA was cuased by the higher incidence of events related to voleme depletion and fractures in comparison with placebo in the CANVAS study. The are not enough data from clinical studies related to further SGLT2 inhibitors which would enable to assess the risk of LEA in patients with diabetes.
Keywords: lower extremity amputation, diabetes mellitus, SGLT2 inhibitors, canagliflozin, empagliflozin

Interná med. 2018; 18 (2): 61-64