 |
Celý obsah článku je dostupný iba pre prihlásených predplatiteľov. Prihlásiť
|
TÉMA: Prehľadové práce
Chronická obštrukčná choroba pľúc a vplyv jej liečby na kardiovaskulárne riziko
Štefan Laššán, Monika Laššánová
Tento článok bol publikovaný v čísle 6/2020
Kardiovaskulárne (KV) ochorenia majú s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP) množstvo spoločných rizikových faktorov, pričom prevalencia a incidencia KV ochorení je u pacientov s CHOCHP vyššia, a vo všeobecnosti zvyšujú frekvenciu exacerbácií aj mortalitu u pacientov s CHOCHP. Liečba KV komorbidít je pre pneumológa rovnako dôležitá ako plne vyťažená liečba základného ochorenia – CHOCHP. Ukazuje sa, že farmakologická liečba zameraná na CHOCHP má potenciál priaznivo ovplyvniť ukazovatele KV rizika. Bezpečnostný profil všetkých tried inhalačných liečiv schválených na liečbu CHOCHP je priaznivý aj z pohľadu KV nežiaducich účinkov, respektíve významne prevažuje dosiahnuteľný prospech nad potenciálnymi rizikami. Chronic obstructive pulmonary disease and the impact of its treatment on cardiovascular riskCardiovascular disease (CVDs) share with chronic obstructive pulmonary disease (COPD) many common risk factors, while the prevalence and incidence of CVDs in patient with COPD is higher. They generally increase the frequency of exacerbations and mortality in patients with COPD. The treatment of CD comorbidities is for a pneulomologist same important as full treatment of the basic disease – COPD. It is indicated that the pharmacological treatment focused on CODV has a potential to influence the indicators of CV risk favourably. The safety profile of all classes of inhalation medications approved for the treatment of CODV is favourable also from the view of CV adverse effects or significantly prevails an achievable benefit over potential risks. Keywords: chronic obstructive pulmonary disease, cardiovascular disease, inhalation β2-symphatomimetics, inhalation anticholinergics, inhalation corticosteroids
chronická obštrukčná choroba pľúc
kardiovaskulárne ochorenia
inhalačné β2-sympatomimetiká
inhalačné anticholinergiká
inhalačné kortikosteroidy
Interná med. 2020; 20 (6): 281-287