 |
Celý obsah článku je dostupný iba pre prihlásených predplatiteľov. Prihlásiť
|
TÉMA: Prehľadové práce
Dôležitosť prandiálnej kontroly glykémií pri liečbe diabetes mellitus 2. typu
Zbynek Schroner
Tento článok bol publikovaný v čísle 4/2006
Rozpoznanie významu postprandiálnych hyperglykémií z hľadiska vzniku a progresie diabetických komplikácií zdôraznilo komplexný prístup k riešeniu glykemickej kontroly aj s dôležitosťou prandiálnej kontroly (regulácie) glykémií u pacientov s diabetes mellitus 2. typu. K farmakologickým prostriedkom s akcentovaným vplyvom na postprandiálnu glykémiu patria predovšetkým tzv. prandiálne inzulínové analógy (lispro, aspart, glulisin) a deriváty meglitinidu (repaglinid, nateglinid). U diabetikov 2. typu prandiálne inzulínové analógy v porovnaní s bežnými humánnymi nemodifikovanými inzulínmi lepšie napodobňujú fyziologickú prandiálnu inzulínovú odpoveď, vedú k nižšej interprandiálnej inzulinémii, konštantnejšiemu vstrebávaniu inzulínu, pacientovi poskytujú väčšiu flexibilitu. Deriváty meglitinidu stimulujú sekréciu inzulínu vtedy, keď ho organizmus najviac potrebuje, v čase jedla. Nevyvolávajú sekréciu inzulínu v neskorom postprandiálnom čase a nalačno. Stimulujú sekréciu inzulínu iba v prítomnosti glukózy. U diabetikov 2. typu je aj v bežnej ambulantnej praxi potrebné pravidelné sledovanie nielen glykémií nalačno, glykovaného hemoglobínu (HbA1c), ale aj postprandiálnych glykémií.
postprandiálna hyperglykémia
diabetes mellitus 2. typu
prandiálne inzulínové analógy
deriváty meglitinidu
Interná med. 2006; 6 (4): 221-227