Dovoľujeme si Vás upozorniť, že naša web stránka
je určená iba pre odbornú lekársku verejnosť.
3
2022
Interná medicína
Recenzovaný, postgraduálne zameraný odborný lekársky časopis. Odborným garantom časopisu je Slovenská internistická spoločnosť.
11x ročne, júl-august dvojčíslo
1335-8359
Časopis je indexovaný v Slovenskej národnej bibliografii, Bibliographia medica Slovaca (BMS) a zaradený do citačnej databázy CiBaMed.
Všetky články sú recenzované.
Vydavateľ nenesie zodpovednosť za údaje a názory autorov jednotlivých článkov či inzerátov.
Články na šedých stranách sú firemnými prezentáciami alebo nerecenzovanými informáciami, za ktorých obsah zodpovedá autor.
Reprodukcia obsahu je povolená len s priamym súhlasom redakcie.
TÉMA: Klinická štúdia
Efektivita a bezpečnosť pridania prandiálneho inzulínu glulizínu u pacientov s diabetom mellitom 2. typu nedostatočne kontrolovných bazálnym inzulínom glargínomspolu s orálnymi antidiabetikami alebo bez nich
Emil Martinka
Tento článok bol publikovaný v čísle 9/2013
Cieľ sledovania. Cieľom predkladaného neintervenčného klinického sledovania FUTURE bolo zhodnotiť efekt a bezpečnosť pridania prandiálneho analógu inzulínu glulizínu u pacientov s diabetom mellitom 2. typu (DM 2) liečených bazálnym inzulínom glargínom (spolu s orálnymi antidiabetikami alebo bez nich) s neuspokojivou glykemickou kontrolou s HbA1c > 7 % v podmienkach bežnej klinickej praxe. Frekvenciu podávania a dávkovanie inzulínu glulizínu stanovil lekár na základe individuálnych potrieb pacienta. Súbor a metódy. Išlo o krátkotrvajúce (6 mesiacov) multicentrické (58 centier) klinické skúšanie v podmienkach bežnej ambulantnej starostlivosti, na ktorom sa zúčastnilo 487 pacientov s DM 2 spĺňajúcich kritériá na zaradenie (DM 2 na liečbe bazálnym analógom glargínom spolu s OAD alebo bez nich s nedostatočnou glykemickou kontrolou s HbA1c > 7 %). Výsledky. Po šiestich mesiacoch po pridaní inzulínu glulizínu došlo k signifikantnému poklesu hladiny HbA1c (8,7 ± 1,22 verzus 7,4 ± 1,0 %, p < 0,01). Podiel pacientov s HbA1c < 7 % stúpol z 0 % na 30,4 % a, naopak, podiel pacientov s HbA1c > 8,0 % poklesol zo 70,7 % na 23,2 %. V glykemických profiloch došlo k významnému poklesu glykémií vo všetkých meraných obdobiach dňa (p < 0,01). Telesná hmotnosť rovnako ako BMI na začiatku a na konci sledovania sa nezmenili. Celkový výskyt zaznamenaných symptomatických hypoglykémií bol 99 epizód u 72 pacientov (14,8 %), čo predstavovalo 0,41 epizódy na pacienta za rok. Ani jedna z epizód hypoglykémie nebola hodnotená ako ťažká hypoglykémia. Priemerná celodenná dávka inzulínu glargínu na začiatku sledovania oproti dávke na konci sledovaného obdobia sa významne nezmenila (0,27 ± 0,12 U/kg verzus 0,28 ± 0,11 U/kg, N. S.). Celodenná dávka inzulínu glulizínu na konci sledovaného obdobia sa v porovnaní s iniciálnou dávkou zvýšila z 26,4 ± 11,3 U/deň na 30,1 ± 12,1 U/deň, p < 0,01). Inzulín glulizín sa najčastejšie (92,2 %) aplikoval v troch denných dávkach. Jednotlivé denné dávky boli relatívne vyrovnané (priemerne asi 10,4 U na aplikáciu) s mierne vyššou dennou dávkou pri aplikácii ráno (11,2 U). Najčastejšie používaným OAD na začiatku sledovania bol metformín, ktorý užívalo asi 95 % pacientov (40 % ako jediné OAD, 53 % v dvojkombinácii s iným OAD). Na konci sledovaného obdobia podiel pacientov na metformíne mierne stúpol (asi 98 % pacientov, 95 % ako jediné OAD). Podiel pacientov užívajúcich sulfonylureu, naopak, klesol z pôvodnej hodnoty 57,3 % na 4,5 %. V priebehu sledovania neboli zaznamenaná žiadne závažné nežiaduce účinky (Serious Adverse Event). U menej ako 1 % boli zaznamenané nezávažné nežiaduce účinky, ktoré neboli pripisované liečbe inzulínom a neboli dôvodom na ukončenie ani prerušenie liečby. Súhrn. Pridanie prandiálneho analógu inzulínu glulizínu u pacientov s DM 2 liečených bazálnym inzulínom glargínom (spolu s orálnymi antidiabetikami alebo bez nich) s neuspokojivou glykemickou kontrolou (HbA1c > 7,0 %) viedlo k signifikantnému zlepšeniu glykemickej kontroly, a to tak podľa HbA1c, ako aj podľa glykémií v glykemických profiloch. Toto zlepšenie neviedlo k nárastu telesnej hmotnosti ani zmenám v rozložení BMI, ani k zásadnému vzostupu výskytu symptomatických hypoglykémií. Dávky inzulínu, pri ktorých sa výsledky dosiahli, zodpovedali štandardom klinickej praxe.
intenzifikácia inzulínovej liečby inzulín glargín inzulín glulizín diabetes mellitus 2. typu bežná klinická prax
Interná med. 2013; 13 (9): 411-417
Všeobecné obchodné podmienky | Ochrana osobných údajov | Fakturačné údaje
©2022 www.amedi.sk, všetky práva vyhradené,
Kopírovanie akejkoľvek časti tejto stránky bez písomného súhlasu autora je zakázané.

programmed by