Celý obsah článku je dostupný iba pre prihlásených predplatiteľov. Prihlásiť

TÉMA: Pôvodné práce

Farmakogenetická štúdia génových variantov kódujúcich transportéry metformínu vo vzťahu k účinku liečby metformínom u pacientov s diabetom mellitom 2. typu

Mária Štolfová, Lucia Klimčáková, Eva Babjaková, Igor Gaľa, Zbynek Schroner, Ivan Tkáč, Martin Javorský

Tento článok bol publikovaný v čísle 6/2014

V klinickej praxi pozorujeme interindividuálne rozdiely v účinku metformínu u pacientov s diabetom mellitom 2. typu, na ktorých sa pravdepodobne podieľajú aj genetické faktory. Cieľom tejto štúdie bolo zistiť možný vzťah variantov génov kódujúcich transportné bielkoviny metformínu [organický katiónový transportér 1 (OCT1) (gén SLC22A1), multidrug and toxin extrusion 1(MATE1) (SLC47A1) a MATE2 (SLC47A2)] s odpoveďou na liečbu metformínom. Efekt 6-mesačnej monoterapie metformínom sme sledovali v skupine 148 pacientov s novodiagnostikovaným diabetom mellitom 2. typu, liečených pre diagnózu diabetu metformínom. Priemerný pokles hladiny glykovaného hemoglobínu (HbA1c) bol 0,66 ± 0,08 %. Genotypy SLC22A1 rs683369 C > G, SLC47A1 rs8065082 C > T a SLC47A2 rs12943590 G > A boli stanovené metódou PCR s následnou analýzou kriviek topenia. Spomedzi sledovaných variantov génov sme v multivariantnom lineárnom modeli dokázali signifikantne väčší pokles HbA1c pre minoritnú T-alelu SLC47A1 rs8065082 (β = 0,19, 95 % CI 0,02 – 0,35, p = 0,032). V multivariantnom logistickom modeli bola T-alela tiež signifikantne asociovaná s vyššou šancou dosiahnutia liečebného cieľa (HbA1c < 7 %): pomer šancí (OR) 1,87 (95 % CI 1,04 – 3,37, p = 0,038). Naše výsledky ukazujú, že prítomnosť každej T-alely v genotype SLC47A1 rs8065082 je spojená s poklesom glykovaného hemoglobínu o 0,19 % väčším po 6 mesiacoch monoterapie metformínom. Tieto výsledky by mohli v budúcnosti prispieť k personalizácii liečby diabetu mellitu 2. typu.
farmakogenetika génový variant metformín