Dovoľujeme si Vás upozorniť, že naša web stránka
je určená iba pre odbornú lekársku verejnosť.
7-8
2021
Interná medicína
Recenzovaný, postgraduálne zameraný odborný lekársky časopis. Odborným garantom časopisu je Slovenská internistická spoločnosť.
11x ročne, júl-august dvojčíslo
1335-8359
Časopis je indexovaný v Slovenskej národnej bibliografii, Bibliographia medica Slovaca (BMS) a zaradený do citačnej databázy CiBaMed.
Všetky články sú recenzované.
Vydavateľ nenesie zodpovednosť za údaje a názory autorov jednotlivých článkov či inzerátov.
Články na šedých stranách sú firemnými prezentáciami alebo nerecenzovanými informáciami, za ktorých obsah zodpovedá autor.
Reprodukcia obsahu je povolená len s priamym súhlasom redakcie.
TÉMA: Pôvodné práce
Pľúcna embólia, pohľad na trvale aktuálny medicínsky problém
Margita Belicová, Veronika Belicová, Mariana Kasperkevič-Trnovcová, Marian Mokáň
Tento článok bol publikovaný v čísle 9/2014
Predkladáme analýzu pacientov s pľúcnou embóliou, ktorí boli hospitalizovaní na I. internej klinike Univerzitnej nemocnice v Martine v rokoch 1996 – 2013. Cieľ práce: vyhodnotiť výskyt, diagnostiku a liečbu pacientov s pľúcnou embóliou, ktorí boli hospitalizovaní v uvedenom období na našom pracovisku. Súbor pacientov a metodika: V tomto 18-ročnom období bolo hospitalizovaných celkovo 49 633 pacientov, z toho 526 (273 mužov a 253 žien) s diagnózou pľúcna embólia s priemerným vekom 63,7 roka (SD 16,56). Zo súboru boli vylúčení pacienti, u ktorých diagnóza nebola jednoznačne potvrdená. Diagnóza bola stanovená na základe odporučení Európskej kardiologickej spoločnosti, podľa ktorej sa vo väčšine prípadov riadila aj liečba. Pacienti v priebehu nasledujúcich rokov boli sledovaní ambulantne, alebo boli opakovane vyšetrení pri ďalšej hospitalizácii z akejkoľvek príčiny. Výsledky: Pacienti s pľúcnou embóliou tvorili 1,06 % všetkých hospitalizovaných pacientov. Priemerný vek mužov bol nižší oproti ženám (60,6 vs 67,2). Pľúcnu embóliu s vysokým rizikom malo 15,6 %, so stredným rizikom 42,4 % a s nízkym rizikom 42 % pacientov. Zdroj pľúcnej embólie nebol zistený u 50,6 % z nich a predispozičné faktory neboli zistené u 45,4 % pacientov s pľúcnou embóliou. Trombolytická liečba bola podaná u 27,6 % pacientov. Včasná mortalita bola 7,8 %, u 1,9 % pacientov došlo k vývoju chronickej trombembolickej pľúcnej hypertenzie. Záver: Zistili sme mierne narastajúci výskyt a zvyšujúci sa vek pacientov s pľúcnou embóliou a od roku 2002 narastajúci výskyt pacientov s neprovokovanou pľúcnou embóliou. U pacientov s neprovokovanou pľúcnou embóliou oproti pacientom s provokovanou pľúcnou embóliou dominujúcim symptómom bola bolesť na hrudníku (38,1 % vs 7,7 %), pri 1. vyšetrení bola diagnóza častejšie prehliadnutá (31 % vs 9 %) a v anamnéze sa častejšie vyskytoval akútny koronárny syndróm (26,4 % vs 3,8 %) a cievna mozgová príhoda (17,2 % vs 8,4 %) a bol vyšší počet fajčiarov (28,9 % vs 16,7 %).
pľúcna embólia hlboká žilová trombóza predispozičné faktory žilového trombembolizmu provokovaná pľúcna embólia neprovokovaná pľúcna embólia
Interná med. 2014; 14 (9): 368-373
Všeobecné obchodné podmienky | Ochrana osobných údajov | Fakturačné údaje
©2021 www.amedi.sk, všetky práva vyhradené,
Kopírovanie akejkoľvek časti tejto stránky bez písomného súhlasu autora je zakázané.

programmed by