 |
Celý obsah článku je dostupný iba pre prihlásených predplatiteľov. Prihlásiť
|
TÉMA: Odborné odporúčania
Scientific Rationale for the Inclusion and Exclusion Criteria for Intravenous Alteplase in Acute Ischemic Stroke A Statement for Healthcare Professionals From the American Heart Association/American Stroke Association
Miroslav Brozman a Daša Viszlayová
Tento článok bol publikovaný v čísle 1/2017
Cieľ: Kriticky zhodnotiť prehľad vedeckých poznatkov o individuálnych kritériách (indikácie/inklúzie a kontraindikácie/exklúzie) pre použitie rekombinantného tkanivového plazminogénového aktivátora (rtPA, altepláza) u akútneho mozgového infarktu. Tento prehľad umožní informovať odborníkov o kvantitatívnych a kvalitatívnych rizikách, spojených s použitím alteplázy vo vybraných častých aj zriedkavých klinických situáciách, a identifikovať priority budúceho výskumu pre bezpečné a zmysluplné použitie alteplázy pre liečbu a zlepšenie osudov pacientov s mozgovým infarktom.
Výsledky: Prehľad aktuálnej literatúry preukázal, že úroveň evidencie poznatkov pre podporu individuálnych exklúznych kritérií pre intravenóznu alteplázu je veľmi rozdielna. Mnohé exklúzne kritéria sa stali predmetom extenzívneho vedeckého výskumu, ako napr. prospech liečby alteplázou pre starších pacientov s mozgovým infarktom, pre pacientov s ťažkým infarktom, pre pacientov s diabetom a hyperglykémiou, alebo pre pacientov s ľahkými včasnými ischemickými zmenami na CT. Niektoré exklúzne kritéria, napr. nedávny intrakraniálny chirurgický zákrok, nebudú nikdy predmetom randomizovanej klinickej štúdie na vyhodnotenie bezpečnosti, takže rozhodnutie závisí od klinického posúdenia. Väčšina ostatných kontraindikácií alebo varovaní je niekde v medzipriestore. Diferenciálny význam každého jednotlivého exklúzneho kritéria nezávisí len od stupňa evidencie, ale aj od frekvencie výskytu danej situácie v populácii pacientov postihnutých iktom, od možnosti koincidencie viacerých exklúznych kritériíí u individuálneho pacienta, ako aj rozdielnej klinickej praxe.
Neurológia 2017;12 (1): 24-34