Celý obsah článku je dostupný iba pre prihlásených predplatiteľov. Prihlásiť

TÉMA: Prehľadové práce

Syndróm dráždivého čreva

Michal Demeter, Janka Božíková, Peter Bánovčin, Rudolf Hyrdel

Tento článok bol publikovaný v čísle 9/2008

Syndróm dráždivého čreva (SDČ) je najčastejšie funkčné ochorenie tráviaceho traktu s prevalenciou 20 000/100 000 (20 %)(1). Etiológia ochorenia je multifaktoriálna. Na vzniku SDČ sa podieľajú exogénne (diéta, črevná flóra, chronický stres, fyzické a sexuálne zneužívanie) a endogénne (psychiatrické poruchy, zmeny viscerálnej senzitivity na všetkých úrovniach - črevo - mozog) faktory. SDČ sa typicky manifestuje nafukovaním a bolesťami brucha (diskomfortom), ktoré sú redukované defekáciou, a sú spojené so zmenou frekvencie alebo konzistencie stolice. Diagnostika SDČ je založená na symptómovej analýze (Manningove kritériá, III. rímske kritériá). Základným problémom SDČ je jeho rôznorodá klinická prezentácia a z toho vyplývajúca možnosť neskorej diagnostiky organického ochorenia tráviaceho traktu. Liečba SDČ je komplexná. Jej základom je racionálna životospráva, psychoterapia a dlhodobé uisťovanie pacientov o benígnom charaktere ochorenia. Farmakologická liečba pomáha redukovať symptómy SDČ na úrovni CNS (antidepresíva, psychofarmaká) ako aj čreva (spazmolytiká, obstipanciá, antagonisti kalciových a sérotonínových receptorov).
syndróm dráždivého čreva funkčné ochorenia viscerálna hypersenzitivita