Celý obsah článku je dostupný iba pre prihlásených predplatiteľov. Prihlásiť

TÉMA: Urologická onkológia

Urologické nádory v gravidite

Jozef Marenčák, Rudolf Moro, Eduard Králik, Patrícia Rusková

Tento článok bol publikovaný v čísle 1/2014

Úvod: Celková incidencia zhubných nádorov v priebehu tehotenstva je 2,35 na 10 000 gravidných žien. Urologické malignity sa vyskytujú v tehotenstve vzácne – len v jednom prípade z 1000 gravidít. Zatiaľ nebol podaný žiadny dôkaz zvýšeného výskytu zhubných nádorov v dôsledku zmien spojených s tehotnosťou. Cieľ práce: Retrospektívne zhodnotenie výskytu, príznakov (najmä makroskopickej hematúrie), diagnostiky a liečby urologických nádorov u tehotných žien a poskytnúť prehľad súčasného manažmentu nádorov uropoetického traktu diagnostikovaných v období tehotenstva. Materiál a metodika: V období od 1. 1. 1985 do 31. 3. 2013 bolo na urologickom oddelení FNsP Skalica vyšetrených a ošetrených celkovo 10 gravidných žien (priemerný vek – 28,5 roka, rozpätie – 21 až 41 rokov) s prítomnými malignitami uropoetického traktu: nádor močového mechúra 6 x, karcinóm obličky 2 x, karcinóm uretry 1 x, urotelový nádor močovodu 1 x. Makroskopická, bezbolestná hematúria bola prítomná u 7 z 10 tehotných žien postihnutých malígnymi nádormi močového traktu. Diagnóza bola stanovená na základe anamnézy, klinických príznakov, laboratórnych vyšetrení, ultrasonografie, zobrazenia magnetickou rezonanciou, cystoskopie a v jednom prípade aj flexibilnej ureterorenoskopie. Prítomnosť urologickej malignity bola potvrdená u dvoch žien v prvom trimestri a u zvyšných 8 v druhom a treťom trimestri gravidity. Liečba nádorov v priebehu tehotnosti: transuretrálna resekcia a koagulácia nádorov močového mechúra, elektrokoagulácia urotelového nádoru v močovode a resekcia karcinómu močovej rúry. Karcinómy obličiek a retroperitonea boli riešené štandardným spôsobom po pôrode. Benígne nádory močového systému boli v danom období dokázané u 11 žien (priemerný vek – 24, rozpätie – 19 až 43 rokov): karunkula močovej rúry 4 x, angiomyolipóm obličky 2 x, fibroepiteliálny polyp močového mechúra 2 x, granuloma gravidarum urethrae 2 x, leiomyóm retroperitonea 1 x. Výsledky: Všetky ženy s urologickými malignitami zistenými a liečenými v tehotnosti, prípadne tesne po bezproblémovom pôrode, sú zatiaľ onkologicky v poriadku a 8 z 10 je stále pravidelne kontrolovaných. U jednej pacientky s angiomyolipómom obličky bola potrebná urgentná nefrektómia pre krvácanie do retroperitonea 10 mesiacov po pôrode. Závery: Diagnóza malignít uropoetického traktu v gravidite nebýva vždy jednoduchá. Typ nádoru a trvanie tehotnosti podmieňujú výber a časovanie liečebných možností s cieľom minimalizovať riziko tak pre matku, ako aj pre plod. Vždy je potrebná interdiscplinárna spolupráca a súhlas s (navrhovaným – takmer vždy individuálnym) postupom získaným od dobre informovanej pacientky a jej rodiny.
gravidita nádory močového traktu diagnostika liečba