Téma: Pôvodné práce

Výsledky operačnej liečby atrézie ezofágu hypotrofických novorodencov za posledné 2 dekády – skúsenosti jedného centra

Szymon Jakub Gryboś, Pavol Drahovský, Ľubomír Bockanič, Lenka Grybośová

Úvod: V súčasnosti je liečba novorodencov s vrodenou atréziou pažeráka zaťažená približne 10 % úmrtnosťou. Bolo to umožnené vďaka pokroku perioperačnej starostlivosti, vývoju perinatálnej diagnostiky, ale najmä celosvetovým trendom zmeny operačnej techniky. Torakoskopická metóda liečby atrézie pažeráka bola uvedená pomerne nedávno vo významných centrách. Vzhľadom na krátky čas observácií pacientov stále prebiehajú štúdie zaoberajúce sa neskorými následkami torakoskopickej metódy.
Materiál a metodika: Pre praktickú časť práce sme vykonali detailnú analýzu súborov pacientov s atréziou pažeráka od januára 2006 do decembra 2016, narodených v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach, ale aj transportovaných z periférie do perinatologického centra DFN, a historickú analýzu morbidity od roku 1984 – všetci pacienti boli operovaní klasickou torakotomickou transpleurálnou metódou. Súbor pacientov sme porovnali s výsledkami popredných svetových centier operujúcich torakoskopickou miniinvazívnou metódou.
Výsledky: Za obdobie od roku 1984 do roku 2016 bolo operovaných pre atréziu pažeráka na oddelení detskej chirurgie v Košiciach 129 pacientov, z ktorých na komplikácie a následky operácie zomrelo 56 pacientov, čo predstavuje 43 % mortalitu. Za obdobie rokov 1984 – 1994 bolo operovaných 55 pacientov, z ktorých 39 zomrelo, čo predstavuje vysokú – 71 % mortalitu. Za obdobie rokov 1995 – 2005 bolo narodených menej pacientov s diagnózou atrézie pažeráka – 34, z ktorých zomreli len 4, čo predstavuje 12 % mortalitu. Za posledné obdobie, od roku 2006 do 2016, sme vykonali detailnejšiu analýzu 41 operovaných pacientov, z čoho zomrelo 13, čo predstavuje 31 % mortalitu.
Záver: V porovnaní s pooperačnými výsledkami popredných centier v skupine novorodencov s vrodenou atréziou pažeráka liečených miniinvazívnou torakoskopickou metódou a naším pracoviskom môžeme konštatovať, že výber modernej operačnej metódy je v rukách erudovaného chirurga a vplýva na výsledky liečby. V súčasnosti je hlavným problémom tejto VVCH, bez ohľadu na operačnú metódu, nielen mortalita, ale i dlhodobé následky po prekonanej operácii. Avšak vďaka rozvoju miniinvazívnych techník v chirurgii torakoskopická metóda liečby atrézie pažeráka sa stáva uznávanou technikou, ktorá spolu s perioperačnou a pooperačnou starostlivosťou chráni dieťa pred pooperačnými komplikáciami a hlavne pred závažnou, ako je bočné zakrivenie chrbtice.

Results of the Operational Treatment of Esophageal Atrezia of Hypothrophic Newborns for the last 2 decades – experience one center
Currently, the treatment of newborns with congenital esophageal atresia burdened with approximately 10% mortality. It has been made possible thanks to the progress of perioperative care, the development of perinatal diagnostics and especially the change in global trends in surgical techniques. The thoracoscopic approach of treating esophageal atresia was introduced relatively recently in major centers. Due to the short observation period of patients studies dealing with the long-term consequences of thoracoscopic techniques are ongoing.
Material and Methods: For the practical part of the work we performed a detailed analysis of the files of patients with atresia of the esophagus from January 2006 to December 2016 born at Children’s Teaching Hospital (DFN) in Košice, but also transported from the periphery to the perinatal center DFN and a historical analysis of the morbidity from 1984 – all patients were operated using the classical transpleral thoracotomy approach. We compared the results out of set of patients with the world’s leading centers using the thoracoscopic minimally invasive method
Results: During the period from 1984 to 2016 a total of 129 patients have been operated for esophageal atresia in the Department of Pediatric Surgery in Košice, of whom 56 patients had fatal complications and consequences, representing 43% total mortality. In the period 1984-1994 operated were 55 patients, of whom 39 died, representing a higher mortality of 71%. In the period 1995-2005 relatively fewer patients were diagnosed with esophageal atresia – 34 of which only 4 died, which represents a 12% mortality rate. Over the past period from 2006-2016, we conducted a more detailed analysis where 41 patients were operated, of which 13 died, representing a 31% mortality rate.
Conclusion: Compared with the results of leading centers in the group of newborns with congenital esophageal atresia treated with minimally invasive thoracoscopic methods and our department, I can say that the choice of modern surgical techniques in the hands of knowledgeable surgeon. Today, the main problem is that birth defects regardless of the operational method, not only mortality but also long-term effects after surgery are prevalent. However, with the development of minimally invasive techniques in surgery, thoracoscopic method of treating esophageal atresia is becoming a recognized technique that protects the child from postoperative complications, especially the most severe, such as deformation of the spine.
Keywords: esophageal atresia, thoracoscopy, TEF, long gap, newborn

Ročník 2018  Témy časopisu Pediatria 3 / 2018

PREDSEDA
prof. MUDr. Peter Bánovčin, CSc. (Martin, SR)

PODPREDSEDA
prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA (Martin, SR)

ČLENOVIA
doc. MUDr. Mario Barreto, PhD. (Rím, Taliansko)
doc. MUDr. Vladimír Bzdúch, CSc. (Bratislava, SR)
dr n.med. Joachim Buchwald (Rabka, Poľsko)
doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof. (Martin, SR)
MUDr. Peter Ďurdík, PhD. (Martin, SR)
doc. MUDr. Katarína Furková, CSc., mim. prof. (Bratislava, SR)
prof. dr. med. Janusz Haluszka (Krakow, Poľsko)
doc. MUDr. Zuzana Havličeková, PhD. (Martin, SR)
MUDr. Marian Hrebík, MPH (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Hana Hrstková, CSc. (Brno, ČR)
prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD., MPH (Martin, SR)
doc. MUDr. Ľubica Jakušová, PhD. (Martin, SR)
prof. MUDr. Alexandra Kolenová, PhD. (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Ľudmila Košťálová, CSc. (Bratislava, SR)
prof MUDr. Karol Kralinský, PhD. (Banská Bystrica, SR)
prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof. (Košice, SR)
prof. MUDr. Vladimír Mihál, CSc. (Olomouc, ČR)
doc. MUDr. Slavomír Nosáľ, PhD. (Martin, SR)
prof. MUDr. Petr Pohunek, CSc. (Praha, ČR)
MUDr. Elena Prokopová (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Roman Prymula, CSc., Ph.D. (Hradec Králové, ČR)
MUDr. Zuzana Rennerová, PhD. (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. (Bratislava, SR)
MUDr. Pavol Šimurka, PhD. (Trenčín, SR)
MUDr. Marta Špániková (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Veronika Vargová, CSc. (Košice, SR)
prof. Maria Pia Villa, MD., PhD. (Rím, Taliansko)
prof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc. (Martin, SR)

REDAKTORKA
Eva Stachová
e-mail: stachova@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Eva Melišová
mobil: 0948 059 239
e-mail: melisova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

ODBORNÁ KOREKTÚRA
doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof. 

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Eva Doktorová

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.

 

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení.
Maximálny rozsah je 7 strán textu (typ písma Times New Roman, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5). Neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce. Do článku použite najviac 6 obrázkov (grafov). Obrázky nevkladajte do Wordu, ale pošlite ich originálne súbory zvlášť vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory zvlášť. V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píšte s dôrazom na jeho praktické využitie pre pediatrov.

Pôvodné práce
Pôvodná práca prináša vedecké spracovanie študovanej problematiky. Je rozdelená do obvyklých častí spolu so štruktúrovaným súhrnom. Ak ide o pôvodnú prácu, vyžaduje sa štruktúrovaný súhrn s piatimi časťami:
Východisko: Stručne (2 - 3 vety) uviesť poznatky, prípadne ich nedostatok, z ktorých autori vychádzali pri koncepcii práce. Súbor: Presne, číselnými hodnotami charakterizovať vyšetrovaný a kontrolný súbor (vek, pohlavie, vyšetrované vzorky, číselné hodnoty; pacienti nie sú materiál, ale súbor).
Metódy: Výstižne definovať použité metódy, prístroje a postupy. Súbor a metódy možno podľa potreby spojiť.
Výsledky: Uviesť najdôležitejšie konkrétne číselné výsledky, rozptyl štatistických hodnôt v konfrontácii s literatúrou.
Záver: Jasne uviesť nové poznatky, ktoré práca priniesla, a ich význam pre prax alebo rozvoj vedy. Na záver súhrnu treba uviesť Kľúčové slová v osobitnom riadku v rozsahu 3 - 6 slov.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 5 strán. Členenie: úvod, abstrakt, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimom textu, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana. Uveďte názov práce v slovenčine/češtine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Medziodborová téma
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte klávesnicu ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce
- rozlišujte dôsledne čísla 1, 0 a písmená l, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri ich prvom použití

NÁLEŽITOSTI RUKOPISU

1. Výstižný názov práce, mená a priezviská všetkých autorov vrátane titulov, pracoviská autorov. Adresa prvého autora vrátane čísla telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn - štruktúrovaný obsah: úvod, ciele, metódy, výsledky, záver v rozsahu maximálne 10 riadkov, písať v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohe - Medziodborová téma).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri Prehľadových prácach a Prílohe - Medziodborová téma)
5. Vlastný text
Do článkov písaných vo Worde nevkladajte obrázky, ale pošlite ich originálne súbory zvlášť vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory samostatne. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú prílohu označte číslom, pod ktorou je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované abecedne podľa priezviska prvého autora boldom, odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 25 citácií, najmä z posledných 5. rokov.

Príklady citácií:
1. BRISCOE M.H.,CLARK T.J., SIMONCELI G.H., DEVILD P.S. Preparing scientificillustrations? A guide to better posters, presentations andpublications. 2nd ed. New York: Springer-Verlag, 1996, 217 pp.
2. BURNARD, P. Writing for publication: a guide for those who must. Nurse Educ Today, 17, 1999, p. 208-212.
3. CARROLL, L. Exploring genes and genetic disorders [online]. Nov. 2004 [cit. 2005-02-10]. Dostupné na internete:[http://www.germany.eu.net/books/alice/html].
4. ČERVEŇOVÁ O., POLÁK V., VICIANOVÁ K. Sríning a liečebné postupyanomálii uropoetického systému v novorodeneckom veku. Čs Pediat, 48, 1993, s. 233-236.
5. KOLLMANOVÁ S., BUBENÍKOVÁ L. Atlas medicínskych ilustrácii. 5. vyd. Martin: Osveta, 2001, 205 s.
6. OSBORNE B.E. The electrocardiogram of the rat. In: BUDDEN R.,DETWEIERD K., ZBINDEN G. The rat electrocardiogram in pharmacology and toxicology. Oxford: Pergamon Press, 1981, p. 15-27.

V citáciách za krstnými menami sú bodky. Za autormi je bodka. Za rokom vydania je bodka. Za skratkou strany p. alebo s. je bodka. V citáciách treba uviesť všetkých autorov. Nedávať skratku „et al“.

Kvôli uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 4 otázky a k nim po 4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:

Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelialny rastový faktor

Redakcia si vyhradzuje právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas autora. Všetky články sú recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi pediatrov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk