Téma: Pôvodné práce

Intravenózny imunoglobulín (IVIg) v liečbe neuromuskulárnych ochorení: národné odporúčania – update 2025

Ivan Martinka, Peter Špalek, Monika Turčanová Koprušáková, Egon Kurča, Ladislav Gurčík, Gabriel Hajaš, Františk Cibulčík

Intravenózny imunoglobulín (IVIg) je koncentrát imunoglobulínov vyzbieraných od 1 000 až 100 000 zdravých darcov. Je indikovaný v liečbe rôznych stavov imunodeficiencie a iných ochorení, vrátane viacerých infekčných a autoimunitných chorôb. Vo vyššej dávke má IVIg mnohopočetné imunomodulačné účinky. Zároveň je dobre tolerovaný, ľahko aplikovateľný a má relatívne rýchly nástup účinku. Z týchto dôvodov sa začal IVIg stále viac používať aj v liečbe viacerých neuromuskulárnych porúch s predpokladanou autoimunitnou patogenézou, aj napriek nedostatku kvalitných dôkazov o ich účinnosti pre jednotlivé špecifické ochorenia. IVIg by mal byť principiálne indikovaný len na základe výsledkov kontrolovaných klinických štúdií. Na základe systematického prehľadu literatúry sa IVIg odporúča pri liečbe chronickej zápalovej demyelinizačnej polyneuropatie, Guillainovho-Barrého syndrómu (GBS) u dospelých, multifokálnej motorickej neuropatie, dermatomyozitídy, stiff person syndrómu a myasténie gravis (dôkaz triedy I). Na základe dôkazov triedy II sa IVIg odporúča aj pre Lambertov-Eatonov myastenický syndróm a GBS v detskom veku. Naopak, na základe dôkazov triedy I, sa IVIg neodporúča pri myozitíde s inklúznymi telieskami, post-polio syndróme, IgM paraproteínemickej neuropatii, neuropatii tenkých nervových vlákien a kryoglobulínemickej polyneuropatii. Neexistujú dostatočné dôkazy o účinnosti IVIg pri Millerovom-Fisherovom syndróme, IgG a IgA paraproteínemickej neuropatii, autonómnej neuropatii, polymyozitíde, idiopatickej brachiálnej plexopatii a diabetickej lumbosakrálnej radikuloplexopatii. IVIg má veľmi významné postavenie v liečbe autoimunitne podmienených neuromuskulárnych ochorení. Zásadne by mal byť indikovaný len u tých chorôb, u ktorých bola účinnosť IVIG jednoznačne potvrdená.
 

Intravenous immunoglobulin (IVIg) in the treatment of neuromuscular diseases: national guidelines – 2025 update
Intravenous immunoglobulin (IVIg) is a concentrate of immunoglobulins collected from 1,000 to 100,000 healthy donors. IVIg is indicated in the treatment of various immunodeficiency states and other conditions, including different infectious and autoimmune diseases. At higher doses, it exhibits multiple immunomodulatory effects. It is also well tolerated, easy to administer, and has a relatively rapid onset of action. For these reasons, IVIg has increasingly been used in the treatment of many neuromuscular disorders with presumed autoimmune pathogenesis - often despite a lack of high-quality evidence supporting its efficacy for specific individual diseases. In principle, IVIg should be indicated only based on the results of controlled clinical trials. Based on a systematic review of the literature, IVIg is recommended for the treatment of chronic inflammatory demyelinating polyneuropathy, Guillain-Barré syndrome (GBS) in adults, multifocal motor neuropathy, dermatomyositis, stiff-person syndrome, and myasthenia gravis (class I evidence). Based on class II evidence, IVIg is also recommended for Lambert-Eaton myasthenic syndrome and GBS in pediatric patients. Conversely, based on class I evidence, IVIg is not recommended for inclusion body myositis, post-polio syndrome, IgM paraproteinemic neuropathy, small fiber neuropathy, and cryoglobulinemic polyneuropathy. There is insufficient evidence to support the efficacy of IVIg in Miller-Fisher syndrome, IgG and IgA paraproteinemic neuropathies, autonomic neuropathy, polymyositis, idiopathic brachial plexopathy, and diabetic lumbosacral radiculoplexopathy. IVIg holds a significant position in the treatment of autoimmune neuromuscular disorders. However, it is important to indicate IVIg only in conditions where its efficacy has been confirmed.
Keywords: intravenous immunoglobulin, neuromuscular diseases, indications

Ročník 2025  Témy časopisu Neurológia 2 / 2025

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení. Maximálny rozsah je 7 strán (veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5) s najviac 6-mi obrázkami (grafmi). V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píšte s dôrazom na jeho praktické využitie pre neurológov.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 7 strán. Členenie: súhrn, úvod, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimom textu, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana. Uveďte názov práce v slovenčine/čestine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Všeobecné lekárstvo
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce- rozlišujte dôsledne čísla 1, 0 a písmená l, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri ich prvom použití

NÁLEŽITOSTI RUKOPISU

1. Výstižný názov práce, mená a priezviská všetkých autorov vrátane titulov, pracoviská autorov. Adresa prvého autora vrátane čísla telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn - stručné zhrnutie obsahu príspevku v rozsahu maximálne 10 riadkov (len pri prehľadových prácach, kazuistikách a Prílohy - Všeobecné lekárstvo). Písať v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo)
5. Vlastný text
Ak vkladáte do dokumentu obrázky, pošlite tiež ich originálne súbory vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú predlohu označte číslom, pod ktorým je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované chronologicky boldom, odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 20 citácií.

Príklady citácií:
1. Pitt B, et al. The effect of spironolactone on morbidity and mortality in patients with severe heart failure. Randomized Aldactone Evaluation Study Investigators. N Engl J Med 1999; 341: 709-717.
2. Stenestrand U, Wallentin L. Swedish Register of Cardiac Intensive Care (RIKS-HIA): Early statin treatment following acute myocardial infarction and 1-year survival. JAMA 2001; 285 (4): 430-436.
3. LIPID Study Group. Prevention of cardiovascular events and death with pravastatin in patients with coronary heart disease and a broad range of initial cholesterol levels. N Engl J Med 1998; 339: 1349-1357.
4. Jurkovičová O, Spitzerová H, Cagáň S. Komorové arytmie a náhla srdcová smrť pri akútnom infarkte myokardu. Bratisl Lek Listy 1997; 98: 379-389.
5. Osborne BE. The electrocardiogram of the rat. In: Budden R, Detweiler DK, Zbinden G. The rat electrocardiogram in pharmacology and toxicology. Oxford: Pergamon Press 1981: 15-27.

V citáciách za krstnými menami nie sú bodky. Za autormi nie je dvojbodka, ale bodka. Za rokom vydania je bodkočiarka, pred stranami je dvojbodka. Ak je autor jeden, dvaja alebo traja - treba uviesť všetkých. Pri viacerých ako troch autoroch uviesť prvých troch a „et al“.

Kvôli uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 4 otázky a k nim po
4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:

Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelialny rastový faktor

Redakcia si vyhradzuje právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas autora. Všetky články sú recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi neurológov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk