Téma: Prehľadové práce

Praktické skúsenosti s podávaním piracetamu pri kognitívnych zmenách počas elektrokonvulzívnej liečby – kazuistiky

Oľga Vöröšová

Elektrokonvulzívna liečba (ECT) patrí medzi najúčinnejšie biologické terapeutické metódy v liečbe rôznych závažných psychických porúch. Môže byť sprevádzaná prechodnými kognitívnymi nežiaducimi účinkami, najmä poruchami orientácie, pozornosti a pamäti(2,3). V klinickej praxi preto narastá záujem o možnosti podpory rekonvalescencie a zlepšenia tolerancie ECT (1,2). Cieľom tohto príspevku je prezentovať praktické skúsenosti s intravenóznym podávaním piracetamu pri subjektívne vnímaných kognitívnych zmenách počas série ECT u dvoch mladých pacientov so psychotickými poruchami.
Prvá kazuistika opisuje 24-ročného pacienta s neorganickou psychózou a so syndrómom závislosti od kanabinoidov, u ktorého bola po nedostatočnom efekte antipsychotickej liečby vykonaná séria siedmich bitemporálnych ECT aplikácií. Druhá kazuistika prezentuje 21-ročného pacienta s prvou epizódou schizofrénie a anamnézou polymorfného abúzu psychoaktívnych látok, ktorý absolvoval osem bitemporálnych ECT aplikácií. U oboch pacientov sa počas liečby objavili prechodné subjektívne poruchy pamäti a koncentrácie, ktoré viedli k zaradeniu piracetamu do liečby v dávke 3 g intravenózne po aplikácii ECT. Po nasadení piracetamu nedošlo u žiadneho z pacientov k progresii kognitívnych ťažkostí. Obaja pacienti zostali schopní absolvovať kognitívne tréningy, aktívne spolupracovať v terapeutickom procese a pokračovať v ECT bez odmietania ďalších procedúr. Súčasne došlo k postupnému ústupu psychotickej symptomatiky, zlepšeniu sociálnej interakcie, spolupráce a subjektívnej tolerancie liečby.
Predložené kazuistiky naznačujú, že intravenózne podávanie piracetamu môže predstavovať vhodnú podpornú liečbu počas série ECT u pacientov so subjektívne vnímanými kognitívnymi ťažkosťami. Na potvrdenie jeho účinnosti sú potrebné ďalšie prospektívne a kontrolované klinické štúdie.
 

Practical Experience with Piracetam Administration for Cognitive Changes During Electroconvulsive Therapy – Case Reports
Electroconvulsive therapy (ECT) is one of the most effective biological treatment modalities for various severe psychiatric disorders. It may be associated with transient cognitive adverse effects, particularly disturbances in orientation, attention, and memory(2,3). Consequently, there is growing clinical interest in strategies aimed at supporting recovery and improving the tolerability of ECT (1,2).The aim of this paper is to present practical experience with the intravenous administration of piracetam for subjectively perceived cognitive changes during a course of ECT in two young patients with psychotic disorders.The first case report describes a 24-year-old patient with non-organic psychosis and cannabinoid dependence syndrome who underwent a course of seven bitemporal ECT sessions following an insufficient response to antipsychotic treatment. The second case report presents a 21-year-old patient with a first episode of schizophrenia and a history of polysubstance use who underwent eight bitemporal ECT sessions. During treatment, both patients experienced transient subjective memory and concentration difficulties, which led to the addition of piracetam at a dose of 3 g intravenously following ECT. After the introduction of piracetam, neither patient experienced progression of cognitive difficulties. Both patients remained able to participate in cognitive training, actively engage in the therapeutic process, and continue ECT without refusing further sessions. At the same time, there was a gradual reduction in psychotic symptoms, improvement in social interaction and cooperation, and better subjective tolerability of treatment.
These case reports suggest that intravenous piracetam administration may represent a useful supportive treatment during a course of ECT in patients experiencing subjective cognitive difficulties. Further prospective, controlled clinical studies are required to confirm its efficacy.
Keywords: electroconvulsive therapy, piracetam, psychosis, cognitive adverse effects, memory, neuroplasticity
 

Ročník 2026  Témy časopisu Neurológia 2 / 2026

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení. Maximálny rozsah je 7 strán (veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5) s najviac 6-mi obrázkami (grafmi). V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píšte s dôrazom na jeho praktické využitie pre neurológov.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 7 strán. Členenie: súhrn, úvod, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimom textu, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana. Uveďte názov práce v slovenčine/čestine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Všeobecné lekárstvo
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce- rozlišujte dôsledne čísla 1, 0 a písmená l, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri ich prvom použití

NÁLEŽITOSTI RUKOPISU

1. Výstižný názov práce, mená a priezviská všetkých autorov vrátane titulov, pracoviská autorov. Adresa prvého autora vrátane čísla telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn - stručné zhrnutie obsahu príspevku v rozsahu maximálne 10 riadkov (len pri prehľadových prácach, kazuistikách a Prílohy - Všeobecné lekárstvo). Písať v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo)
5. Vlastný text
Ak vkladáte do dokumentu obrázky, pošlite tiež ich originálne súbory vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú predlohu označte číslom, pod ktorým je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované chronologicky boldom, odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 20 citácií.

Príklady citácií:
1. Pitt B, et al. The effect of spironolactone on morbidity and mortality in patients with severe heart failure. Randomized Aldactone Evaluation Study Investigators. N Engl J Med 1999; 341: 709-717.
2. Stenestrand U, Wallentin L. Swedish Register of Cardiac Intensive Care (RIKS-HIA): Early statin treatment following acute myocardial infarction and 1-year survival. JAMA 2001; 285 (4): 430-436.
3. LIPID Study Group. Prevention of cardiovascular events and death with pravastatin in patients with coronary heart disease and a broad range of initial cholesterol levels. N Engl J Med 1998; 339: 1349-1357.
4. Jurkovičová O, Spitzerová H, Cagáň S. Komorové arytmie a náhla srdcová smrť pri akútnom infarkte myokardu. Bratisl Lek Listy 1997; 98: 379-389.
5. Osborne BE. The electrocardiogram of the rat. In: Budden R, Detweiler DK, Zbinden G. The rat electrocardiogram in pharmacology and toxicology. Oxford: Pergamon Press 1981: 15-27.

V citáciách za krstnými menami nie sú bodky. Za autormi nie je dvojbodka, ale bodka. Za rokom vydania je bodkočiarka, pred stranami je dvojbodka. Ak je autor jeden, dvaja alebo traja - treba uviesť všetkých. Pri viacerých ako troch autoroch uviesť prvých troch a „et al“.

Kvôli uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 4 otázky a k nim po
4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:

Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelialny rastový faktor

Redakcia si vyhradzuje právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas autora. Všetky články sú recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi neurológov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk