Amedi.sk
Dovoľujeme si Vás upozorniť, že naša web stránka
je určená iba pre odbornú lekársku verejnosť.
Časopis Suplementy – Článok Črevná mikrobiota, jej úloha v rámci rozvoja imunitného systému a vznik alergických ochorení

Suplementy

Ide o prílohy k časopisom vydaných v A-medi management s.r.o. (nedá sa objednať samostatne)

Časopis je indexovaný v Slovenskej národnej bibliografii, Bibliographia medica Slovaca (BMS) a zaradený do citačnej databázy CiBaMed.
Všetky články sú recenzované.
Vydavateľ nenesie zodpovednosť za údaje a názory autorov jednotlivých článkov či inzerátov.
Články na šedých stranách sú firemnými prezentáciami alebo nerecenzovanými informáciami, za ktorých obsah zodpovedá autor.
Reprodukcia obsahu je povolená len s priamym súhlasom redakcie.

Téma: Pôvodné práce

Črevná mikrobiota, jej úloha v rámci rozvoja imunitného systému a vznik alergických ochorení

doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc.

Všeobecne sa udáva, že človek rozumný – Homo sapiens sa začal objavovať na Zemi asi pred 200 000 rokmi, pritom jeho predchodcovia sa tu vyvíjali asi posledný milión rokov. Ak si však uvedomíme, že prvé živé organizmy (baktérie, vírusy...) sú na Zemi už viac ako 3 miliardy rokov, je zrejmé, že Homo sapiens „prišiel“ už do sveta kolonizovaného pestrým spektrom mikroorganizmov, a tak sa musel nejako vyrovnať s ich prítomnosťou. Zo systematického pohľadu sa tak vyvinuli 3 formy vzájomnej interakcie a existencie, a to parazitická forma (keď jeden druh získava výhody na úkor druhého), komenzálna forma (keď benefit má jedna strana a druhý organizmus nie je poškodzovaný) a mutuálna forma (keď benefit majú obe strany). Táto mutuálna symbióza ma veľký význam po celý život makroorganizmu a jej zloženie a postupná kolonizácia významne ovplyvňujú mnohé ľudské funkcie (napr. tráviace, imunologické, ba aj mentálne). Kolonizácia mikroorganizmami a vznik jednotlivých ník mikrobiómu človeka sa začína už počas vnútromaternicového života, avšak najvýznamnejšia je kolonizácia počas pôrodu a v prvých 2 rokoch života. Celé toto obdobie zahŕňa približne 1 000 dní a v tomto čase máme aj najviac možností vhodne (ale aj nevhodne) zasiahnuť do tohto fyziologického procesu mikrobiálnej kolonizácie s jej želanými či neželanými následkami.
Najvýznamnejšou nikou mikrobioty je tá, ktorá je asociovaná s gastrointestinálnym traktom (GALT) a je vlastne najväčším imunologickým orgánom cicavcov. V tomto dynamickom systéme môžeme nájsť stovky druhov mikroorganizmov, ktoré majú špecifické funkcie, majú početné vzájomné interakcie, ale aj interakcie s receptormi sliznice tráviaceho traktu, a zároveň žijú v zložitej a krehkej rovnováhe. Túto skupinu mutualisticky pôsobiacich mikroorganizmov nazývame súhrnne probiotiká (telu prospešné baktérie).
Nerovnováha v zložení mikrobioty, nedostatok probiotických baktérií či ich vzájomný nepomer vedú k vzniku dysbiózy (dysmikróbie). Následky tejto dysbiózy môžu byť rôzne a môžu sa niekedy prejaviť skoro po ich vzniku alebo s odstupom času a môžu sa prejaviť aj na viacerých orgánoch vrátane imunitného, napr. vo forme alergií. Nedostatočná stimulácia imunitného systému nepatogénnymi mikroorganizmami v ranom živote je podstatou aj tzv. hygienickej teórie zvýšeného výskytu alergií a autoimunitných ochorení v súčasnosti.
Pre správny priebeh kolonizácie organizmu, najmä tráviaceho traktu, a tiež pre udržanie potrebnej krehkej fyziologickej rovnováhy je potrebná aj podpora „priateľskej“ probiotickej mikroflóry, a to najmä látkami, ktoré preferenčne probiotické baktérie metabolizujú (napr. komplex tzv. bifidového faktora, oligosacharidy, vláknina). Z toho vyplýva aj význam samotnej výživy dojčaťa a batoľaťa, a to už od narodenia. Ideálnou potravou v prvých 4 – 6 mesiacoch jeho života je materské mlieko vlastnej matky, avšak s potrebou zavádzania vhodných prídavkov už v období tzv. imunologického okna, ktoré sa otvára asi v 4. – 6. mesiaci života.
Z uvedeného zase logicky vyplýva, že práve prvé 2 roky postnatálneho života sú z pediatrického hľadiska obdobím, keď možno u dieťaťa významne (pozitívne, ale aj negatívne) ovplyvniť napr. výskyt alergií. V súčasnosti má už veda poznatky o špecifických pozitívnych účinkoch niektorých konkrétnych kmeňov probiotík, taktiež o pozitívnych efektoch niektorých konkrétnych oligosacharidov, ba aj o biologických efektoch špecifických synbiotík (čo je zmes prebiotika, ktoré selektívne stimuluje rast určitého probiotického kmeňa).
Tieto poznatky sa začínajú uplatňovať aj v praxi a je k dispozícii napr. vo forme hypoalergénnej formuly s obsahom synbiotika, konkrétne HA Prosyneo. Aktívne tak už dnes máme, vo forme funkčnej potraviny, možnosť využívať jednu z foriem prevencie alergických ochorení u detí.

črevná mikrobiota, imunitný systém, alergia, prevencia, formula
Pediatria (Bratisl.) 2019; 14 (S1): 4-8
CELÝ OBSAH ČLÁNKU JE DOSTUPNÝ IBA PRE PRIHLÁSENÝCH PREDPLATITEĽOV Prihlásiť sa

Ročník 2019  Témy časopisu Suplementy 1 / 2019

Pôvodné práce

doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc.
MUDr. Jarmila Kabátová, PhD.
2
2
1
0
0
1 0
0
0
Vývoj imunitného systému detí a možnosti jeho ovplyvnenia
Prevencia alergických ochorení
12. SLOVENSKÝ PEDIATRICKÝ KONGRES a 49. GALANDOVE DNI
Metabolické efekty agonistov glucagon-like peptide-1 receptora
Role biotik v raném dětství
Kojenecká mléka a legislativa
Cenobamát (Ontozry®) – nový liek zo skupiny karbamátov na liečbu fokálnej epilepsie
DEVENAL (mikronizované flavonoidy – 450 mg diozmínu a 50 mg hesperidínu)
Pegvaliáza, používaný koncept liečby zriedkavej dedičnej metabolickej poruchy – fenylketonúrie
Prvá fixná trojkombinácia v sartanoch na liečbu hypertenzie na Slovensku - Valtricom
Empagliflozín (Jardiance ®) – nové indikácie a nové možnosti použitia
Manažment očkovania v ambulancii všeobecného lekára
Tetanus
Záškrt (diftéria)
Čierny (dávivý) kašeľ
Pneumokokové ochorenia
Ochorenia spôsobené ľudským papilomavírusom (HPV)
Meningokokové invazívne ochorenia
Kliešťová encefalitída
Osýpky
Chrípka
COVID-19
Samostatná tabuľková príloha
Editoriál
UPADACITINIB (Rinvoq®) v liečbe ulceróznej kolitídy
Kyselina bempedoová – liečivo ovplyvňujúce dyslipidémiu zatiaľ nepoužívaným mechanizmom účinku
Lerkanidipín (Kapidin) dihydropyridínový derivát zo skupiny blokátorov vápnikového kanála s priaznivým efektom na opuch dolných končatín
BIMEKIZUMAB (selektívny duálny inhibítor interleukínu IL-17A a IL-17F)
Dapagliflozín – liek s tromi indikáciami. Klinické štúdie SGLT-2 inhibítorov naprieč kardiorenálnym kontinuom
Vážení čitatelia,
Mirikizumab v liečbe ulceróznej kolitídy
Empagliflozín (Jardiance®) – ďalšia indikácia a širšie možnosti použitia
Selumetinib, prvý MEK-1/2 inhibítor schválený ako monoterapia u pediatrických pacientov s neurofibromatózou prvého typu so symptomatickými, neoperovateľnými plexiformnými neurofibrómami

REDAKTORKA
Eva Stachová
e-mail: stachova@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Eva Melišová
mobil: 0948 059 239
e-mail: melisova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Eva Doktorová

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.

 

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení. Maximálny rozsah je 7 strán (veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5) s najviac šiestimi obrázkami (grafmi) .V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píše s dôrazom na jeho praktické využitie ambulantnými internistami a praktickými lekármi .

Kazuistika
Maximálny rozsah je 7 strán . Členenie: súhrn, úvod, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimálnym textom, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana . Uveďte názov práce v slovenčine/čestine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.



SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšete na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce
- rozlišujte dôsledné čísla 1, 0 a písmená l, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri prvom použití

NÁLEŽITOSTI

autorov RUKOPISU, názvy všetkých prác, názvy prác 1. autorov. Adresa prvého autora vrátane telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn -stručné zhrnutie obsahu príspevku v rozsahu maximálne 10 riadkov (len pri prehľadových prácach, kazuistikách a Prílohy - Všeobecné lekárstvo). Píste v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla(zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo)
5. Vlastný text
Ak vkladáte obrázky dokumentu, nájdete tiež ich originálne súbory vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály . Každú predlohu označte číslom, pod ktorým je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. jednotnej osobe alebo množnému čísla (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované chronologicky odvážne, odkazy v texte sú uvádzané číslo citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 20 citácií.

Príklady citácií:
1. Shaheen NJ, Crosby NA, Bozymski EM, et al. Existuje tendencia publikácií uvádzať riziko rakoviny v Barrettovom pažeráku? Gastroenterology 2000; 119: 333-338.
2. Stenestrand U, Wallentin L. Švédsky register srdcovej intenzívnej starostlivosti (RIKS-HIA): Včasná liečba statínmi po akútnom infarkte myokardu a 1-ročné prežitie. JAMA 2001; 285(4): 430-436.
3. Študijná skupina LIPID. Prevencia kardiovaskulárnych príhod a smrti pravastatínom u pacientov s koronárnou chorobou srdca a v zahraničí v rozsahu počiatočných hladín cholesterolu. N Engl J Med 1998; 339: 1349-1357.
4. Jurkovičová O, Spitzerová H, Cagáň S. Komorové arytmie a náhla srdcová smrť pri akútnom infarkte myokardu. Bratisl Lek Listy1997; 98: 379-389.
5. Osborne BE. Elektrokardiogram potkana. In: Budden R, Detweiler DK, Zbinden G. Elektrokardiogram potkanov vo farmakológii a toxikológii. Oxford: Pergamon Press 1981: 15-27.

V citáciách za krstnými menami nie sú bodky. Za autormi nie je dvojbodka, ale bodka. Za rokom vydania je bodkočiarka, pred stranami je dvojbodka. Ak je autor jeden, dvaja alebo traja - treba uviesť všetkých. Pri viacerých ako troch autoroch uviesť prvých troch a „et al“, v slovenských a českých citáciách „a spol.“.

uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 5 otázok ak nim po 4 odpovediach s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:
Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelový faktor

Redakcia si musela robiť právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude potrebný súhlas autora. Všetky články sú dvojstupňovo recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi internistov a praktických lekárov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk

 

Časopis je indexovaný v Slovenskej národnej bibliografii, Bibliographia medica Slovaca (BMS) a zaradený do citačnej databázy CiBaMed.
Všetky články sú recenzované.
Vydavateľ nenesie zodpovednosť za údaje a názory autorov jednotlivých článkov či inzerátov.
Články na šedých stranách sú firemnými prezentáciami alebo nerecenzovanými informáciami, za ktorých obsah zodpovedá autor.
Reprodukcia obsahu je povolená len s priamym súhlasom redakcie.