Téma: Prehľadové práce

Skríning v detskej oftalmológii dnes

Anton Gerinec, Dana Tomčíková

Skríning sa v rámci celej medicíny stáva čoraz významnejšou metódou modernej zdravotnej starostlivosti. V detskej oftalmológii sa vykonáva na viacerých úrovniach počas celého detského veku:
• prenatálne – gynekologickou starostlivosťou o matku možno zachytiť viaceré vrodené a hereditárne ochorenia s rizikom poškodenia zraku, najmä pravidelnou echografiou, prípadne molekulárnogenetickými a biochemickými vyšetreniami za účasti ďalších odborníkov,
• v pôrodnici – u nás je už 20 rokov zavedený skríning vrodenej katarakty a viacero desaťročí aj kredeizácia v rámci prevencie gonorey použitím lokálneho 1 % roztoku AgNO3. Od roku 2005 bola nahradená aplikáciou 2,5 % Betadinu, čím sa rozšírila aj o prevenciu chlamýdiovej konjunktivitídy,
• u obvodného pediatra – zrakové funkcie sa pravidelne sledujú až do dospelosti podľa dlhodobo stanoveného časového harmonogramu,
• detský oftalmológ – v rôznych obdobiach môže pomocou videorefraktorov zachytiť refrakčné chyby oka, strabizmus a tupozrakosť. Preferential looking umožňuje určiť poruchy zrakovej ostrosti u preverbálnych detí, rohovková topografia odhalí v postihnutých rodinách rôzne keratektázie a v spolupráci s inými odborníkmi sa spresňuje diagnostika mnohých systémových ochorení,
• interdisciplinárna spolupráca – spolupráca s viacerými pediatrickými odbormi umožňuje odhaliť mnohé systémové choroby s očnou manifestáciou.
Skríning predstavuje kardinálnu modernú metódu včasného záchytu nielen ochorení a anomálií detského zraku, ale aj niektorých systémových ochorení s očnou symptomatológiou. Vytvára tak predpoklad účinnejšej liečby, kompenzácie anomálií a prevencie komplikácií pri rôznych zrakových a systémových poruchách.
 

Screening in Paediatric Ophthalmology Today
Screening is becoming an increasingly important method of modern healthcare across all fields of medicine. In paediatric ophthalmology, it is carried out at several levels throughout childhood:
• Prenatally, through gynaecological care of the mother, several congenital and hereditary conditions with potential visual risks can be addressed, particularly by regular ultrasound examinations, as well as molecular-genetic and biochemical testing, often involving multidisciplinary collaboration.
• In maternity hospitals, screening for congenital cataract has been established for 20 years, and Credé prophylaxis has been used for several decades as a preventive measure against gonorrhoea using a 1% silver nitrate (AgNO3) solution. Since 2005, this has been replaced by the application of 2.5% Betadine, which also provides prevention against chlamydial conjunctivitis.
• By general paediatricians, visual functions are regularly monitored up to adulthood according to a long-established schedule.
• Paediatric ophthalmologists can detect refractive errors, strabismus, and amblyopia at various stages using videorefractors. Preferential looking methods allow assessment of visual acuity in preverbal children. Corneal topography can identify various corneal ectasias in affected families and, in cooperation with other specialists, help diagnose many systemic diseases more precisely.
• Interdisciplinary collaboration with multiple paediatric specialities can reveal numerous systemic diseases with ocular manifestations.
Screening has become a fundamental modern method for the early detection not only of paediatric visual disorders and anomalies but also of certain systemic diseases with ocular symptoms. This creates the conditions for more effective treatment, compensation of abnormalities, and prevention of complications in various visual and systemic disorders.
Keywords: screening, Credé prophylaxis, strabismus, hyperopia, myopia, glaucoma, amblyopia, cataract, videorefractor, preferential looking, interdisciplinary collaboration

Ročník 2026  Témy časopisu Oftalmológia pre prax 1 / 2026

REDAKČNÁ RADA

Predseda redakčnej rady
prof. MUDr. Anton Gerinec, CSc., FEBO

Hlavný odborný konzultant
doc. MUDr. Jana Štefaničková, PhD.

Garant AD Testov
prof. PhDr. MUDr. Alena Furdová, PhD., MPH, MSc., FEBO

Členovia

• prim. MUDr. Beáta Bušányová, PhD., MBA
• prof. MUDr. Andrej Černák, DrSc.
• MUDr. Katarína Hlavačková, PhD.
• MUDr. Barbora Horváthová
• prof. MUDr. Milan G. Izák, PhD., FEBO
• MUDr. Ladislav Jančo, PhD., MPH, FEBO
• MUDr. Lívia Javorská, PhD.
• prof. MUDr. Petr Kolář, PhD.
• doc. MUDr. Vladimír Krásnik, PhD.
• doc. MUDr. Nora Majtánová, PhD., MBA
• MUDr. Marta Ondrejková, PhD.
• MUDr. Mária Praženicová
• prof. MUDr. Frederik Raiskup, PhD., DrSc., FEBO
• prof. MUDr. Matúš Rehák, PhD., FEBO
• doc. MUDr. Dana Tomčíková, PhD.
• prim. MUDr. Jela Valášková, PhD., MPH
• MUDr. Pavol Veselý, PhD., FWCSR
• doc. MUDr. Peter Žiak, PhD.

RUBRIKY
Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení.

Maximálny rozsah je 7 strán (veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5) s najviac šiestimi obrázkami (grafmi). V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píšte s dôrazom na jeho praktické využitie oftalmológmi.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 7 strán. Členenie: súhrn, úvod, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimom textu, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odborných podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana. Uveďte názov práce v slovenčine/češtine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha
Medziodborová téma spracovaná komplexne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU
Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov:
‒ píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte ENTER na konci riadkov),
‒ neupravujte text do stĺpcov – nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce,
‒ dôsledne rozlišujte čísla 1, 0 a písmená l, O,
‒ vždy používajte okrúhle zátvorky ( ),
‒ skratky vždy vysvetlite pri ich prvom použití.

NÁLEŽITOSTI RUKOPISU

1. Výstižný názov práce, mená a priezviská všetkých autorov vrátane titulov, pracoviská autorov. Adresa prvého autora vrátane čísla telefónu, faxu a e-mailovej adresy.

2. Súhrn – stručné zhrnutie obsahu príspevku v rozsahu maximálne 10 riadkov (len pri prehľadových prácach, kazuistikách a v prípade príloh). Píšte v 1. osobe množného čísla alebo v 3. osobe jednotného čísla (zjednotiť podľa typu článku).

3. Kľúčové slová – v rozsahu 3 – 6 (len pri prehľadových prácach z oftalmológie).

4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri prehľadových prácach, kazuistikách a v prípade príloh)

5. Vlastný text
Text píšte v 1. osobe jednotného čísla alebo v 3. osobe množného čísla (zjednotiť podľa typu článku). Obrázky a grafy označte číslom, pod ktorým sú zmienené v texte. Skratky sa musia vysvetliť pri ich prvom uvedení texte. Po prvom uvedení sa skratka používa v celom ďalšom texte.

6. Obrázky, grafy, schémy a tabuľky
(ďalej len prílohy)
Obrázky zasielajte samostatne ako originálne súbory vo formáte jpg, v rozlíšení minimálne 300 dpi. Obrázky v nižšom rozlíšení nebudú uverejnené. Obrázky obsahujúce text alebo šípky by mali byť optimálne v rozlíšení 600 dpi, obrázky s čierno-bielou čiarovou grafikou, napr. EKG, optimálne v rozlíšení 1 200 dpi.
Grafy a tabuľky neposielajte vo formáte jpg. Grafy vytvárajte v programe Excel a tabuľky v programe Word, posielajte ich originálne súbory.
V texte musí byť odkaz na všetky prílohy. Každá príloha musí mať stručný a výstižný názov. Text, resp. vysvetlivky k obrázkom (legendy) uvádzajte na samostatnej strane. Skratky použité v prílohe sa uvádzajú a vysvetľujú v abecednom poradí pod prílohou.
Používajte originálne prílohy. Na reprodukciu prílohy prevzatej z inej práce je potrebné písomné povolenie vlastníka autorských práv. V popise k prevzatej prílohe sa musí uviesť, že sa použila s povolením vlastníka autorských práv a tiež je potrebné uviesť citáciu pôvodnej práce, z ktorej bola príloha prevzatá. Povolenie na reprodukciu sa týka aj obrazovej dokumentácie prevzatej z elektronických médií.

7. Zhrnutie pre prax
Na konci článku v rozsahu 10 až 15 viet.

8. Literatúra
Citácie sú očíslované chronologicky boldom, odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 30 citácií. Za správne uvedenie citácií zodpovedá autor. Ak spôsob uvedenia citácií nezodpovedá požadovaným kritériám, práca nebude prijatá na publikovanie.

Príklady citácií:
1. Shaheen NJ, Crosby NA, Bozymski EM, et al. Is there publication bias in the reporting cancer risk in Barrett´ esophagus? Gastroenterology 2000; 119: 333-338.
2. Stenestrand U, Wallentin L. Swedish Register of Cardiac Intensive Care (RIKS-HIA): Early statin treatment following acute myocardial infarction and 1-year survival. JAMA 2001; 285(4): 430-436.
3. LIPID Study Group. Prevention of cardiovascular events and death with pravastatin in patients with coronary heart disease and a broad range of initial cholesterol levels. N Engl J Med 1998; 339: 1349-1357.
4. Jurkovičová O, Spitzerová H, Cagáň S. Komorové arytmie a náhla srdcová smrť pri akútnom infarkte myokardu. Bratisl Lek Listy 1997; 98: 379-389.
5. Osborne BE. The electrocardiogram of the rat. In: Budden R, Detweiler DK, Zbinden G. The rat electrocardiogram in pharmacology and toxicology. Oxford: Pergamon Press 1981: 15-27.

V citáciách za krstnými menami nie sú bodky. Za autormi nie je dvojbodka, ale bodka. Za rokom vydania je bodkočiarka, pred stranami je dvojbodka. Ak je autor jeden, dvaja alebo traja – treba uviesť všetkých. Pri viacerých ako troch autoroch uviesť prvých troch a et al., v slovenských a českých citáciách a spol.

9. Autodidaktický test
Na uverejnenie autodidaktických testov je potrebné k vášmu článku poslať 5 otázok a k nim po 4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:

Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a) genetická predispozícia
b) škandinávsky pôvod
c) propionibacterium acnes
d) endoteliálny rastový faktor

9. Etické aspekty
Podmienkou publikovania prác zaoberajúcich sa klinickým výskumom je, aby použité postupy zodpovedali etickým princípom Helsinskej deklarácie a boli schválené príslušnou etickou komisiou. Súhlas s účasťou na klinickom výskume pacient deklaruje podpísaním informovaného súhlasu. Obe tieto skutočnosti musia byť uvedené aj v rukopise práce. V publikáciách sa musí zachovať anonymita pacienta, preto by sa nemali uvádzať žiadne údaje, ktoré by mohli viesť k jeho identifikácii. Aj pri obrazovej dokumentácii by sa mala zachovať, pokiaľ je to možné, anonymita pacienta. Ak sa anonymita pacienta z vedeckých dôvodov nedá dodržať, potom je potrebné, aby pacient písomne deklaroval súhlas s publikovaním práce.

Povinnou súčasťou každého rukopisu je:
‒ Čestné vyhlásenie, že práca je originálna, že nebola publikovaná a ani zadaná na publikovanie v inom časopise.
‒ Písomné vyhlásenie autora o prípadnom konflikte záujmov. V prípade, že konflikt záujmov neexistuje, autor to uvedie v písomnom vyhlásení.
‒ Písomné vyhlásenie všetkých spoluautorov, že súhlasia so znením predloženého rukopisu.

Redakcia si vyhradzuje právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas autora. 
Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom na praktické zameranie časopisu vás žiadame, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi oftalmológov, všeobecných lekárov, internistov a iných odborníkov.
Povinnou súčasťou každého rukopisu je vyhlásenie o konflikte záujmov, ako i čestné vyhlásenie o tom, že práca nebola publikovaná v inom periodiku.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: okalova@amedi.sk