 |
Celý obsah článku je dostupný iba pre prihlásených predplatiteľov. Prihlásiť
|
TÉMA: Prehľadové práce
Intravezikálna liečba ta-t1 nádorov močového mechúra. využívajú urológovia odporúčania vychádzajúce z medicínyzaloženej na dôkazoch v klinickej praxi?
Roman Tomaškin, Boris Eliáš, Ján Kliment
Tento článok bol publikovaný v čísle 1/2012
Úspešnosť liečby Ta-T1 nádorov močového mechúra (NMM) závisí od precízne realizovanej transuretrálnej resekcie (TURBT) všetkých papilárnych nádorov, výberu adekvátnej adjuvantnej intravezikálnej liečby a správneho sledovania pacientov s týmto ochorením. Vysoká početnosť recidív je dôkazom nedostatočnej a nesprávnej terapie NMM s podcenením rizika pre pacienta. Ani kvalitne uskutočnená TURBT nezabráni vzniku recidív (s frekvenciou 50-70 %), resp. progresii ochorenia (s výskytom do 30 %) v závislosti od klinických a histopatologických vlastností papilárnych nádorov (patologické štádium, grading, počet a veľkosť nádorov, či ide o primárny, alebo už recidivujúci nádor a pod.). Ďalšia, intravezikálna, liečba je preto nevyhnutným predpokladom zníženia rizika recidívy alebo progresie. Po TURBT je u pacientov s nízkym rizikom recidívy a progresie indikovaná jednorazová instilácia chemoterapeutika do 6 hodín po zákroku. U pacientov so stredným a s vysokým rizikom recidívy je jednorazová instilácia chemoterapeutika suboptimálna, preto pokračujeme v adjuvantnej liečbe. Intravezikálna imunoterapia je pravdepodobne účinnejšia ako chemoterapia, avšak jej lepšia účinnosť bola preukázaná až pri aplikovaní najmenej 1-ročnej udržiavacej liečby. Často je však táto liečba v klinickej praxi ukončená už po indukčnom cykle (výskyt nežiaducich účinkov, nespolupráca pacienta, rozhodnutie lekára), pacienti zostávajú ďalej neliečení a výsledkom je neúspech v podobe recidívy alebo progresie ochorenia. Pri strednom riziku recidívy a nízkom riziku progresie je určite rovnocennou alternatívou intravezikálna chemoterapia. Ak existuje predpoklad, že u pacienta s vysokým rizikom recidívy sa nebude dať aplikovať najmenej 1-ročná intravezikálna imunoterapia podľa odporúčanej schémy, takisto možno indikovať intravezikálnu chemoterapiu, ako pacienta liečiť imunoterapiou v suboptimálnom režime alebo ho dokonca neliečiť vôbec, čo, bohužiaľ, nie je zriedkavé. Nádory močového mechúra sú aj v Ta-T1 štádiu onkologickým ochorením s možným letálnym koncom a prognóza neadekvátne liečených pacientov je závažná.
nádor močového mechúra
urotelový karcinóm
intravezikálna liečba
chemoterapia
Klin. urol. 2012; 8 (1): 21-27