Komorová tachykardia sa definuje ako sled 3 a viacerých širokých, deformovaných komplexov QRS s frekvenciou nad 100/min. Väčšina komorových tachykardií, ktoré sa vyskytujú u pacientov bez organického ochorenia srdca, má priaznivú prognózu. Morfologicky ide o monomorfné komorové tachykardie, ktoré najčastejšie vznikajú vo výtokovom trakte pravej komory srdca. U malej časti pacientov bez zrejmého organického ochorenia srdca sa však môžu vyskytnúť životohrozujúce polymorfné komorové tachykardie alebo dokonca komorová fibrilácia. Zvyčajne sú zapríčinené geneticky podmienenou poruchou iónových kanálov a zahŕňajú syndróm dlhého a krátkeho QT, Brugada syndróm, katecholaminergnú komorovú tachykardiu. Komorové tachykardie vznikajúce u pacientov s koronárnou chorobou srdca, prekonaným IM alebo kardiomyopatiou majú závažnú prognózu s výskytom náhlej kardiálnej smrti. Článok sa zaoberá tiež možnosťami farmakologickej terapie a katétrových ablácií komorových tachykardií aj problematikou implantácie kardioverter defibrilátorov.

Interná med. 2015; 15 (1): 5-12