 |
Celý obsah článku je dostupný iba pre prihlásených predplatiteľov. Prihlásiť
|
TÉMA: Prehľadové práce
Manažment pacienta s relabujúcim lymfómom z plášťových buniek
Juraj Sokol, Juraj Chudej, Peter Kubisz, Ján Staško
Tento článok bol publikovaný v čísle 2/2018
Lymfóm z plášťových buniek (MCL) patrí medzi zriedkavé non-Hodgkinove lymfómy B-bunkového pôvodu. Najčastejšie sa vyskytuje u mužov starších ako 60 rokov. Toto ochorenie je pomenované podľa nádorových buniek pochádzajúcich z plášťovej zóny lymfatickej uzliny. V prevažnej miere sú postihnuté lymfatické uzliny, kostná dreň, gastrointestinálny trakt a Waldeyerov okruh. Zriedkavo je postihnutá koža, prsník alebo centrálny nervový systém. Ibrutinib je nový inhibítor Brutonovej tyrozínkinázy, ktorý je účinný v liečbe pacientov s relabujúcou chronickou lymfocytovou leukémiou a MCL. V tomto článku prezentujeme prípad 60-ročného muža, ktorému bol diagnostikovaný MCL. Pacient v prvej línii podstúpil úspešnú chemoterapiu s dosiahnutím metabolickej remisie, avšak neskôr došlo k relapsu ochorenia. Následne bola pacientovi indikovaná liečba ibrutinibom s excelentným výsledkom.
Management of relapsed mantle cell lymphoma
Mantle cell lymphoma (MCL) is a rare B-cell non-Hodgkin lymphoma that most commonly affects men above the age of 60 years. The disease is called MCL because the tumor cells originate from the mantle zone of the lymph node. The most commonly affected sites are the lymph nodes, bone marrow, gastrointestinal tract, Waldeyer’s ring and rarely the skin, breast and central nervous system. Ibrutinib, a new oral inhibitor of Bruton tyrosine kinase (BTK),
has shown strong activity in relapsing patients with chronic lymphocytic leukaemia (CLL) and MCL. Here we describe a case of a 60-year-old man who was diagnosed with MCL and underwent treatment, but later relapsed. After relapse, he underwent treatment with ibrutinib with excellent response.
Keywords: lymphoma, ibrutinib, tyrosine kinase inhibitor, therapy
lymfóm
ibrutinib
inhibítor tyrozínkinázy
terapia
Interná med. 2018; 18 (2): 67-70