Téma: Prehľadové práce

Zmeny črevnej mikrobioty pri hyperbilirubinémii a fototerapii u novorodencov – možné následky a preventívno-terapeutické intervencie

Milan Kuchta, Zlatica Ďurošková

Úvod: Žltačka je častým klinickým symptómom v novorodeneckom období. Asi 30 – 60 % donosených a až 80 % predčasne narodených dojčiat máva žltačku rôzneho stupňa a vo väčšine prípadov má benígny charakter. Etiológia novorodeneckej hyperbilirubinémie je multifaktoriálna a zahŕňa okrem fyziologických faktorov izoimunizáciu a environmentálne faktory. Jedným z environmentálnych faktorov je dysbióza mikrobioty v črevách, čo sa považuje za jeden z patogénnych faktorov novorodeneckej žltačky.
Cieľ: V práci predstavujeme niektoré z významných prác z posledného obdobia, ktoré sa venujú vzťahu mikrobioty a hyperbilirubinémie a fototerapie.
Kontext: V súčasnosti je fototerapia základnou a najbežnejšou intervenciou, ktorá sa používa v prevencii a liečbe závažnej hyperbilirubinémie u novorodencov. Fototerapia, ako rutinná liečba pri novorodeneckej žltačke, máva aj niektoré vedľajšie účinky, ktoré sú zvyčajne prechodné. Stále sa objavuje viac dôkazov o tom, že fototerapia môže mať zriedkavé, ale aj závažné neskoré nežiaduce účinky. Zistilo sa, že fototerapia spôsobuje zmeny vo mikrobiálnej flóre tráviaceho traktu novorodencov, čo môže byť jeden z dôvodov aj pre stratu očakávaného účinku fototerapie. Metabolizmus bilirubínu u novorodencov úzko súvisí s črevným mikroprostredím a porucha črevnej mikroflóry (dysmikróbia) môže zhoršiť priebeh žltačky a dokonca ovplyvniť terapeutický účinok fototerapie. V klinickej praxi niekedy deťom so žltačkou, u ktorých je aplikovaná fototerapia, sú na niektorých pracoviskách podávané perorálne probiotiká, ktoré môžu pomáhať znižovať výskyt a závažnosť žltačky. Preto sa v posledných rokoch čoraz viac štúdií sústreďuje na exaktné skúmanie tohto možného vzťahu. Používajú sa najmodernejšie metódy na metagenomické sekvenovanie na hĺbkové štúdium probiotických baktérií a ich zmien v črevnom trakte novorodenca po fototerapii. Dôležité je iste aj sledovanie prípadných nežiaducich účinkov probiotickej suplementácie, a to navzdory tomu, že používané probiotiká majú certifikát GRAS.
Záver: V súčasnosti pribúdajú relevantné štúdie, ktoré poukazujú na priaznivý efekt úpravy črevnej mikroflóry u novorodencov s hyperbilirubinémiou a pri fototerapii. Toto poznanie tiež poskytuje teoretické východiská pre podávanie probiotík novorodencom so žltačkou.

Changes in intestinal microbiota during hyperbilirubinemia and phototherapy in newborns – possible consequences and preventive-therapeutic interventions
Introduction: Jaundice is a frequent clinical symptom in the newborn period. About 30-60% of full-term and up to 80% of premature infants have varying degrees of jaundice, and in most cases it is of a benign nature. The etiology of neonatal hyperbilirubinemia is multifactorial and includes, in addition to physiological factors, isoimmunization and environmental factors. One of the environmental factors is dysbiosis of the microbiota in the intestines, which is considered one of the pathogenic factors of neonatal jaundice.
Aim of the study: In this work, we present some of the significant papers from the last period, which are devoted to the relationship between microbiota and hyperbilirubinemia and phototherapy.
Context: Currently, phototherapy is the basic and most common intervention used in the prevention and treatment of severe hyperbilirubinemia in newborns. Phototherapy, as a routine treatment for neonatal jaundice, also has some side effects, which are usually transient. More and more evidence is emerging that phototherapy can have rare, but serious, late side effects. It was found that phototherapy causes changes in the microbial flora of the digestive tract of newborns, which may be one of the reasons for the loss of the expected effect of phototherapy. The metabolism of bilirubin in newborns is closely related to the intestinal microenvironment, and the disturbance of the intestinal microflora (dysmicrobia) can worsen the course of jaundice and even affect the therapeutic effect of phototherapy. In clinical practice, in some workplaces, oral probiotics are sometimes given to jaundiced children who are receiving phototherapy. Probiotics can help reduce the incidence and severity of jaundice. Therefore, in recent years, more and more studies are focused on the exact investigation of this possible relationship. State-of-the-art methods for metagenomic sequencing are used for in-depth study of probiotic bacteria and their changes in the intestinal tract of the newborn after phototherapy. It is also important to monitor potential side effects of probiotic supplementation, despite the fact that the probiotics used have a GRAS certificate.
Conclusion: Currently, relevant studies are increasing that show the beneficial effect of adjusting the intestinal microflora in newborns with hyperbilirubinemia and during phototherapy. This knowledge also provides a theoretical basis for the administration of probiotics to newborns with jaundice.
Key words: hyperbilirubinemia, phototherapy, microbiota, newborn
 

Ročník 2023  Témy časopisu Pediatria 2 / 2023

PREDSEDA
prof. MUDr. Peter Bánovčin, CSc. (Martin, SR)

PODPREDSEDA
prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA (Martin, SR)

ČLENOVIA
doc. MUDr. Mario Barreto, PhD. (Rím, Taliansko)
doc. MUDr. Vladimír Bzdúch, CSc. (Bratislava, SR)
dr n.med. Joachim Buchwald (Rabka, Poľsko)
doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof. (Martin, SR)
MUDr. Peter Ďurdík, PhD. (Martin, SR)
doc. MUDr. Katarína Furková, CSc., mim. prof. (Bratislava, SR)
prof. dr. med. Janusz Haluszka (Krakow, Poľsko)
doc. MUDr. Zuzana Havličeková, PhD. (Martin, SR)
MUDr. Marian Hrebík, MPH (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Hana Hrstková, CSc. (Brno, ČR)
prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD., MPH (Martin, SR)
doc. MUDr. Ľubica Jakušová, PhD. (Martin, SR)
prof. MUDr. Alexandra Kolenová, PhD. (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Ľudmila Košťálová, CSc. (Bratislava, SR)
prof MUDr. Karol Kralinský, PhD. (Banská Bystrica, SR)
prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof. (Košice, SR)
prof. MUDr. Vladimír Mihál, CSc. (Olomouc, ČR)
doc. MUDr. Slavomír Nosáľ, PhD. (Martin, SR)
prof. MUDr. Petr Pohunek, CSc. (Praha, ČR)
MUDr. Elena Prokopová (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Roman Prymula, CSc., Ph.D. (Hradec Králové, ČR)
MUDr. Zuzana Rennerová, PhD. (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. (Bratislava, SR)
MUDr. Pavol Šimurka, PhD. (Trenčín, SR)
MUDr. Marta Špániková (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Veronika Vargová, CSc. (Košice, SR)
prof. Maria Pia Villa, MD., PhD. (Rím, Taliansko)
prof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc. (Martin, SR)

REDAKTORKA
Eva Stachová
e-mail: stachova@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Ing. Dana Chodasová
mobil: 0904 272 258
e-mail: chodasova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

ODBORNÁ KOREKTÚRA
doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof. 

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Eva Doktorová

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.

 

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení.
Maximálny rozsah je 7 strán textu (typ písma Times New Roman, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5). Neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce. Do článku použite najviac 6 obrázkov (grafov). Obrázky nevkladajte do Wordu, ale pošlite ich originálne súbory zvlášť vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory zvlášť. V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píšte s dôrazom na jeho praktické využitie pre pediatrov.

Pôvodné práce
Pôvodná práca prináša vedecké spracovanie študovanej problematiky. Je rozdelená do obvyklých častí spolu so štruktúrovaným súhrnom. Ak ide o pôvodnú prácu, vyžaduje sa štruktúrovaný súhrn s piatimi časťami:
Východisko: Stručne (2 - 3 vety) uviesť poznatky, prípadne ich nedostatok, z ktorých autori vychádzali pri koncepcii práce. Súbor: Presne, číselnými hodnotami charakterizovať vyšetrovaný a kontrolný súbor (vek, pohlavie, vyšetrované vzorky, číselné hodnoty; pacienti nie sú materiál, ale súbor).
Metódy: Výstižne definovať použité metódy, prístroje a postupy. Súbor a metódy možno podľa potreby spojiť.
Výsledky: Uviesť najdôležitejšie konkrétne číselné výsledky, rozptyl štatistických hodnôt v konfrontácii s literatúrou.
Záver: Jasne uviesť nové poznatky, ktoré práca priniesla, a ich význam pre prax alebo rozvoj vedy. Na záver súhrnu treba uviesť Kľúčové slová v osobitnom riadku v rozsahu 3 - 6 slov.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 5 strán. Členenie: úvod, abstrakt, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimom textu, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana. Uveďte názov práce v slovenčine/češtine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Medziodborová téma
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte klávesnicu ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce
- rozlišujte dôsledne čísla 1, 0 a písmená l, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri ich prvom použití

NÁLEŽITOSTI RUKOPISU

1. Výstižný názov práce, mená a priezviská všetkých autorov vrátane titulov, pracoviská autorov. Adresa prvého autora vrátane čísla telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn - štruktúrovaný obsah: úvod, ciele, metódy, výsledky, záver v rozsahu maximálne 10 riadkov, písať v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohe - Medziodborová téma).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri Prehľadových prácach a Prílohe - Medziodborová téma)
5. Vlastný text
Do článkov písaných vo Worde nevkladajte obrázky, ale pošlite ich originálne súbory zvlášť vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory samostatne. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú prílohu označte číslom, pod ktorou je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované abecedne podľa priezviska prvého autora boldom, odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 25 citácií, najmä z posledných 5. rokov.

Príklady citácií:
1. BRISCOE M.H.,CLARK T.J., SIMONCELI G.H., DEVILD P.S. Preparing scientificillustrations? A guide to better posters, presentations andpublications. 2nd ed. New York: Springer-Verlag, 1996, 217 pp.
2. BURNARD, P. Writing for publication: a guide for those who must. Nurse Educ Today, 17, 1999, p. 208-212.
3. CARROLL, L. Exploring genes and genetic disorders [online]. Nov. 2004 [cit. 2005-02-10]. Dostupné na internete:[http://www.germany.eu.net/books/alice/html].
4. ČERVEŇOVÁ O., POLÁK V., VICIANOVÁ K. Sríning a liečebné postupyanomálii uropoetického systému v novorodeneckom veku. Čs Pediat, 48, 1993, s. 233-236.
5. KOLLMANOVÁ S., BUBENÍKOVÁ L. Atlas medicínskych ilustrácii. 5. vyd. Martin: Osveta, 2001, 205 s.
6. OSBORNE B.E. The electrocardiogram of the rat. In: BUDDEN R.,DETWEIERD K., ZBINDEN G. The rat electrocardiogram in pharmacology and toxicology. Oxford: Pergamon Press, 1981, p. 15-27.

V citáciách za krstnými menami sú bodky. Za autormi je bodka. Za rokom vydania je bodka. Za skratkou strany p. alebo s. je bodka. V citáciách treba uviesť všetkých autorov. Nedávať skratku „et al“.

Kvôli uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 4 otázky a k nim po 4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:

Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelialny rastový faktor

Redakcia si vyhradzuje právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas autora. Všetky články sú recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi pediatrov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk