Téma: Prehľadové práce

Využitie FENO v diagnostickom a terapeutickom algoritme detskej bronchiálnej astmy

Peter Kunč, Jaroslav Fábry, Peter Ferenc, Tomáš Strachan, Michaela Matiščáková, Renata Péčová

Úvod: Diagnóza bronchiálnej astmy (AB) je často stanovená v detskom veku. V pediatrii jej jednoznačne patrí prvá priečka medzi chronickými respiračnými ochoreniami. Tak ako aj iné vybrané alergicky podmienené nozologické jednotky ju radíme medzi novodobé civilizačné ochorenia. V súvislosti s globálnymi zmenami v klíme s vplyvom mnohých kofaktorov budú počty nových prípadov len pribúdať. Preto s ohľadom na potrebu zabezpečenia lepšej starostlivosti o detských astmatikov sa vynakladá patričné úsilie na racionálny a individuálny prístup ku každému pacientovi.
Cieľ: Hlavným zámerom prehľadového príspevku je zosumarizovanie prínosov a limitácií vyšetrenia vydychovaného oxidu dusnatého (FENO) v diagnostike a liečbe detskej bronchiálnej astmy.
Kontext: AB je multifaktoriálne podmienené ochorenie. Koexistencia a vplyv rozličných navzájom prepojených vonkajších a vnútorných faktorov podmieňujú vývoj chronického zápalu v prieduškách u geneticky predisponovaného jedinca. Chronický zápal je kruciálnym aspektom patogenézy AB. Manažment detského astmatika sa odvíja najmä od posúdenia mierny intenzity a frekvencie asociovaných symptómov. Bežne používané vyšetrovacie metódy ako spirometria posudzujú hlavne funkčný stav postihnutých dýchacích ciest. Klinicky aplikovateľné biomarkery AB môžu byť nápomocné ako nepriame ukazovatele stupňa intenzity a charakteru zápalovej aktivity v tracheobronchiálnom strome. Zvýšené hladiny FENO dobre reflektujú úroveň zápalu typu T2 v dýchacích cestách. FENO je jeden z mála zo skupiny potenciálnych inovatívnych biomarkerov astmy, ktorý si našiel uplatnenie v bežnej klinickej praxi. Vďačí za to nesporným výhodám, medzi ktoré patrí neinvazivita, ľahká realizácia, možnosť opakovaného merania alebo ekonomická dostupnosť. Význam vyšetrenia FENO vzrástol aj v súvislosti s príchodom vybraných monoklonálnych protilátok blokujúcich mediátory T2 zápalu. Úroveň vedeckých dôkazov u detí stále nie je dostatočná na odporučenie využitia tohto vyšetrenia v diagnostike a liečbe každého pacienta. Pri interpretácii výsledkov treba brať ohľad na rôzne faktory podmieňujúce variabilitu hodnôt FENO.
Záver: Pri rešpektovaní známych limitácií FENO môže zlepšiť najmä terapeutické procesy detí so závažnejšími a komplikovanejšími formami tohto ochorenia. V kontraste s dospelými nedostatok validných klinických štúdií sa odzrkadľuje na nejednotných odporúčaniach odborných spoločností v uplatnení FENO ako pomocného prostriedku v diagnostike a liečbe AB. Preto je nevyhnutná realizácia ďalších klinických štúdií na získanie relevantných dôkazov na lepšiu implementáciu FENO u detí s AB.

The use of FENO in the diagnostic and therapeutic algorithm of childhood bronchial asthma
Introduction: The diagnosis of bronchial asthma is often confirmed in childhood. Asthma is the most common diagnosis in the group of chronic respiratory diseases. Like other allergy-related diseases, it belongs to novel civilisation diseases. In the context of global climate changes under the influence of many cofactors, the number of new cases of paediatric asthma will only increase. Therefore, an evidence-based approach for each patient is pivotal in the context of providing better and more targeted personalized care for children with asthma.
Aim of this review: The main aim of this review is to summarise the benefits and limitations of exhaled nitric oxide (FENO) testing in the diagnosis and treatment of paediatric bronchial asthma.
Context: AB is a multifactorial disease. The co-existence and influence of various related extrinsic and intrinsic factors contribute to the development of chronic inflammation in the bronchi of genetically predisposed individuals. Chronic inflammation is a crucial aspect of asthma pathogenesis. The treatment of children with asthma relies on the assessment of the intensity and frequency of associated symptoms. Routinely used examination methods such as spirometry primarily assess the functional status of the affected airways. Clinically applicable biomarkers of AB may be helpful as indirect indicators of the severity and pattern of inflammatory activity in the tracheobronchial tree. Elevated FENO levels well reflect the degree of T2-type inflammation in the airways. FENO is one of the few in the group of potential innovative asthma biomarkers that has found application in routine clinical practise. This is due to its indisputable advantages, which include noninvasiveness, ease of implementation, repeatability, or economic affordability. The importance of FENO testing has also increased with the arrival of selected monoclonal antibodies that block mediators of T2 inflammation. The level of scientific evidence in children is still insufficient to recommend the use of this examination in the diagnosis and treatment of all patients. When interpreting the results, various factors underlying the variability of FENO values should be considered.
Conclusion: With respect to the known limitations, FENO can improve the therapeutic approaches of children with severe forms of this disease. The lack of valid clinical studies is reflected in the inconsistent recommendations of professional societies regarding the application of FENO as a useful tool in the diagnosis and treatment of AB. Therefore, more clinical trials are necessary to obtain relevant evidence that could lead to a better implementation of FENO in children with AB.
Key words: asthma, biomarkers, children, FENO, exhaled nitric oxide, T2 inflammation

 

Ročník 2023  Témy časopisu Pediatria 4 / 2023

PREDSEDA
prof. MUDr. Peter Bánovčin, CSc. (Martin, SR)

PODPREDSEDA
prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA (Martin, SR)

ČLENOVIA
doc. MUDr. Mario Barreto, PhD. (Rím, Taliansko)
doc. MUDr. Vladimír Bzdúch, CSc. (Bratislava, SR)
dr n.med. Joachim Buchwald (Rabka, Poľsko)
doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof. (Martin, SR)
MUDr. Peter Ďurdík, PhD. (Martin, SR)
doc. MUDr. Katarína Furková, CSc., mim. prof. (Bratislava, SR)
prof. dr. med. Janusz Haluszka (Krakow, Poľsko)
doc. MUDr. Zuzana Havličeková, PhD. (Martin, SR)
MUDr. Marian Hrebík, MPH (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Hana Hrstková, CSc. (Brno, ČR)
prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD., MPH (Martin, SR)
doc. MUDr. Ľubica Jakušová, PhD. (Martin, SR)
prof. MUDr. Alexandra Kolenová, PhD. (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Ľudmila Košťálová, CSc. (Bratislava, SR)
prof MUDr. Karol Kralinský, PhD. (Banská Bystrica, SR)
prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof. (Košice, SR)
prof. MUDr. Vladimír Mihál, CSc. (Olomouc, ČR)
doc. MUDr. Slavomír Nosáľ, PhD. (Martin, SR)
prof. MUDr. Petr Pohunek, CSc. (Praha, ČR)
MUDr. Elena Prokopová (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Roman Prymula, CSc., Ph.D. (Hradec Králové, ČR)
MUDr. Zuzana Rennerová, PhD. (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. (Bratislava, SR)
MUDr. Pavol Šimurka, PhD. (Trenčín, SR)
MUDr. Marta Špániková (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Veronika Vargová, CSc. (Košice, SR)
prof. Maria Pia Villa, MD., PhD. (Rím, Taliansko)
prof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc. (Martin, SR)

REDAKTORKA
Eva Stachová
e-mail: stachova@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Ing. Dana Chodasová
mobil: 0904 272 258
e-mail: chodasova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

ODBORNÁ KOREKTÚRA
doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof. 

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Eva Doktorová

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.

 

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení.
Maximálny rozsah je 7 strán textu (typ písma Times New Roman, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5). Neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce. Do článku použite najviac 6 obrázkov (grafov). Obrázky nevkladajte do Wordu, ale pošlite ich originálne súbory zvlášť vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory zvlášť. V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píšte s dôrazom na jeho praktické využitie pre pediatrov.

Pôvodné práce
Pôvodná práca prináša vedecké spracovanie študovanej problematiky. Je rozdelená do obvyklých častí spolu so štruktúrovaným súhrnom. Ak ide o pôvodnú prácu, vyžaduje sa štruktúrovaný súhrn s piatimi časťami:
Východisko: Stručne (2 - 3 vety) uviesť poznatky, prípadne ich nedostatok, z ktorých autori vychádzali pri koncepcii práce. Súbor: Presne, číselnými hodnotami charakterizovať vyšetrovaný a kontrolný súbor (vek, pohlavie, vyšetrované vzorky, číselné hodnoty; pacienti nie sú materiál, ale súbor).
Metódy: Výstižne definovať použité metódy, prístroje a postupy. Súbor a metódy možno podľa potreby spojiť.
Výsledky: Uviesť najdôležitejšie konkrétne číselné výsledky, rozptyl štatistických hodnôt v konfrontácii s literatúrou.
Záver: Jasne uviesť nové poznatky, ktoré práca priniesla, a ich význam pre prax alebo rozvoj vedy. Na záver súhrnu treba uviesť Kľúčové slová v osobitnom riadku v rozsahu 3 - 6 slov.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 5 strán. Členenie: úvod, abstrakt, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimom textu, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana. Uveďte názov práce v slovenčine/češtine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Medziodborová téma
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte klávesnicu ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce
- rozlišujte dôsledne čísla 1, 0 a písmená l, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri ich prvom použití

NÁLEŽITOSTI RUKOPISU

1. Výstižný názov práce, mená a priezviská všetkých autorov vrátane titulov, pracoviská autorov. Adresa prvého autora vrátane čísla telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn - štruktúrovaný obsah: úvod, ciele, metódy, výsledky, záver v rozsahu maximálne 10 riadkov, písať v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohe - Medziodborová téma).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri Prehľadových prácach a Prílohe - Medziodborová téma)
5. Vlastný text
Do článkov písaných vo Worde nevkladajte obrázky, ale pošlite ich originálne súbory zvlášť vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory samostatne. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú prílohu označte číslom, pod ktorou je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované abecedne podľa priezviska prvého autora boldom, odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 25 citácií, najmä z posledných 5. rokov.

Príklady citácií:
1. BRISCOE M.H.,CLARK T.J., SIMONCELI G.H., DEVILD P.S. Preparing scientificillustrations? A guide to better posters, presentations andpublications. 2nd ed. New York: Springer-Verlag, 1996, 217 pp.
2. BURNARD, P. Writing for publication: a guide for those who must. Nurse Educ Today, 17, 1999, p. 208-212.
3. CARROLL, L. Exploring genes and genetic disorders [online]. Nov. 2004 [cit. 2005-02-10]. Dostupné na internete:[http://www.germany.eu.net/books/alice/html].
4. ČERVEŇOVÁ O., POLÁK V., VICIANOVÁ K. Sríning a liečebné postupyanomálii uropoetického systému v novorodeneckom veku. Čs Pediat, 48, 1993, s. 233-236.
5. KOLLMANOVÁ S., BUBENÍKOVÁ L. Atlas medicínskych ilustrácii. 5. vyd. Martin: Osveta, 2001, 205 s.
6. OSBORNE B.E. The electrocardiogram of the rat. In: BUDDEN R.,DETWEIERD K., ZBINDEN G. The rat electrocardiogram in pharmacology and toxicology. Oxford: Pergamon Press, 1981, p. 15-27.

V citáciách za krstnými menami sú bodky. Za autormi je bodka. Za rokom vydania je bodka. Za skratkou strany p. alebo s. je bodka. V citáciách treba uviesť všetkých autorov. Nedávať skratku „et al“.

Kvôli uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 4 otázky a k nim po 4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:

Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelialny rastový faktor

Redakcia si vyhradzuje právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas autora. Všetky články sú recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi pediatrov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk