Téma: Prehľadové práce

Prínos kardiobiomarkerov v optimalizácii liečby diabetikov 2. typu

Ján Murín, Jozef Bulas, Alexander Klabník, Ľubomír Michalko, Martin Wawruch, Ľudovít Gašpar

SGLT-2 inhibítory redukujú riziko hospitalizácií pre srdcové zlyhávanie a tiež progresiu chronickej obličkovej choroby, a to tak u diabetikov, ako aj u nediabetikov, zatiaľ čo ich vplyv na redukciu aterosklerotických kardiovaskulárnych (ASKV) príhod je menej zreteľný. Je užitočné preskúmať, či by sérové hladiny biomarkerov NT-proBNP a hs TnT mohli identifikovať podskupinu diabetikov s vyšším kardiovaskulárnym rizikom a títo pacienti by potom mohli mať väčší benefit z liečby SGLT-2 inhibítormi vrátane redukcie ASKV príhod. Sekundárna analýza randomizovanej klinickej štúdie DECLARE-TIMI 58 s dapagliflozínom (SGLT-2 inhibítorom) u diabetikov, a to buď s mnohými rizikovými faktormi pre ASKV ochorenie (asi 60 % zaradených), alebo so zrejmým ASKV ochorením (asi 40 % zaradených), je teda dôležitá a prinesie významné klinické údaje. Do analýzy boli zaradení všetci pacienti s dostupnými výsledkami z odobratej krvi v čase randomizácie. V štúdii boli pacienti randomizovaní buď na liečbu dapagliflozínom alebo na liečbu placebom a hlavnými analyzovanými príhodami bol výskyt veľkých kardiovaskulárnych príhod (infarktov myokardu, ischemickej náhlej cievnej mozgovej príhody a kardiovaskulárne úmrtie). Spomedzi 14 565 zaradených pacientov bolo 9 143 (62,8 %) mužov a priemerný vek bol 63,9 roka. Ak sa testovalo riziko výskytu veľkých kardiovaskulárnych príhod v multivariantnom modeli príhod, tak NT-proBNP aj hs TnT (sérové hladiny), každá samostatne, asociovali významne s rizikom výskytu zmienených príhod (adjustované relatívne riziko, RR bolo pre NT-proBNP 1,62, 95 % KI, 1,49 – 1,76 a RR bolo pre hs TnT 1,59, 95 % KI, 1,46 – 1,74). Veľkosť/sila asociácie bola podobná u pacientov s ASKV ochorením, ako aj u pacientov s mnohými rizikovými faktormi pre vznik ASKV ochorenia. Navyše oba biomarkery boli nezávisle asociované s výskytom veľkých kardiovaskulárnych príhod, ak oba biomarkery boli zahrnuté do multivariantného modelu. Ak boli sérové hladiny oboch biomarkerov modelované ako kontinuálne parametre, tak ich vstupné hladiny v sére nemodifikovali liečebný účinok dapagliflozínu vs placebo na redukciu výskytu veľkých kardiovaskulárnych príhod. RR (relatívna redukcia) výskytu príhod však numericky stúpala so vzostupom sérovej hladiny biomarkerov (oproti ich vstupnej hladine). Teda výskyt veľkých kardiovaskulárnych príhod bol vždy nižší v ramene liečených dapagliflozínom vs placebom, ak boli sérové hladiny oboch biomarkerov v najvyššom kvartile ich hodnoty, zatiaľ čo ak boli v kvartiloch 1 až 3 ich sérových hladín biomarkerov, tak nebol prítomný významný liečebný efekt dapagliflozínu. V tejto analýze klinickej štúdie DECLARE-TIMI 58 sérové hladiny biomarkerov NT-proBNP a hs TnT asociovali s rizikom výskytu budúcich kardiovaskulárnych príhod jednak v primárnej, jednak v sekundárnej kardiovaskulárnej prevencii u diabetikov 2. typu.

The contribution of cardiac-biomarkers in optimizing the treatment of type 2 diabetics
SGLT2 inhibitors reduce the risk of hospitalizations for heart failure and the progression of chronic kidney disease in patients with and without type 2 diabetes, whereas the effects on reducing atherosclerotic events appear less clear.
Exploration whether NT-proBNP and hs TnT levels can identify a subset of diabetic patients with higher risk and who might benefit more from SGLT2 inhibitor treatment with regard to atherosclerotic events. A secondary analysis of the DECLARE-TIMI 58 trial, a randomized clinical trial of dapagliflozin (SGLT2 inhibitor) in diabetic patients and either with multiple risk factors for atherosclerotic cardiovascular disease (ASCVD, about 60% of patients) or with established ASCVD (about 40% of patients) is here important and will bring us important data. All patients with available blood samples at randomization were included into analyses. There were patients treated with dapagliflozin versus with placebo and main outcomes were: major adverse cardiovascular events (composite of myocardial infarction, ischemic stroke or cardiovascular death). Of 14 565 included patients, 9 143 (62.8%) were male, the mean age was 63.9 years. When tested individually in a multivariable model for MACE (major adverse cardiovascular events) risk, NT-proBNP and hs TnT were each significantly associated with the risk of MACE (adjusted hazard ratio, HR for NT-proBNP 1.62, 95% CI, 1.49-1.76 and for hs TnT it was 1.59,95% CI,1.46-1.74). The magnitude of the association was similar in patients with ASCVD and also in patients with multiple risk factors for ASCVD. Moreover, both biomarkers remained independently associated with MACE when both were included in the multivariable model. Modeled as a continuous variable, baseline biomarker levels did not modify the relative treatment effect of dapagliflozin vs. placebo with MACE. However, the relative risk reduction numerically grew with higher biomarker levels, as did the baseline risk. Thus MACE event rates were nominally lower in dapagliflozin-treated vs placebo-treated patients with biomarker concentrations in the top quartile of NT-proBNP and hs TnT, whereas there was no significant treatment effect in patients with biomarker levels in quartiles 1 to 3. In this analysis of DECLARE-TIMI 58 study, NT-proBNP and hs TnT levels were associated with the risk for future cardiovascular events in both primary and secondary prevention of patients with type 2 diabetes.
Key words: type 2 diabetes mellitus patients, biomarkers, NT-proBNP, hs TnT, major adverse cardiovascular events, atherosclerotic cardiovascular disease, dapagliflozin

Ročník 2023  Témy časopisu Interná medicína 12 / 2023

PREDSEDNÍČKA
prof. MUDr. Ivica Lazúrová, DrSc., FRCP, FEFIM

ZÁSTUPCA PREDSEDNÍČKY
prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., MPH, FRCP

ČLENOVIA
prof. MUDr. Ivana Dedinská, PhD., MHA, FERA
doc. MUDr. Viera Fábryová, CSc., mim.
prof. MUDr. Viera Fedelešová, CSc.
doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., FESC
prof. MUDr. Martin Haluzík, CSc.
prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS.
prof. MUDr. Rudolf Hyrdel, CSc.
doc. MUDr. Zdenko Killinger, PhD.
doc. MUDr. Soňa Kiňová, PhD.
prof. MUDr. Peter Mitro, PhD.
prof. MUDr. Marián Mokáň, DrSc., FRCP Edin
prof. MUDr. Karel Pacák, DrSc.
doc. MUDr. Ján Podoba, CSc.
prof. MUDr. Ján Staško, PhD.
doc. MUDr. Mária Szántová, PhD.
prof. MUDr. Ivan Tkáč, PhD.

REDAKTORKA
Eva Stachová
e-mail: stachova@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Eva Melišová
mobil: 0948 059 239
e-mail: melisova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

ODBORNÁ KOREKTÚRA
doc. MUDr. Mária Szántová, PhD.

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Eva Doktorová

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení. Maximálny rozsah je 7 strán (veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5) s najviac šiestimi obrázkami (grafmi) .V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píše s dôrazom na jeho praktické využitie ambulantnými internistami a praktickými lekármi .

Kazuistika
Maximálny rozsah je 7 strán . Členenie: súhrn, úvod, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimálnym textom, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana . Uveďte názov práce v slovenčine/čestine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Všeobecné lekárstvo
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšete na počítači v niektorých z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, umiestnite na záver práce
- rozlišujte dôsledné čísla 1, 0 al, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri použití prvého

NÁLEŽITOSTI

autorov prác RUKOPISU, názvy 1 všetkých. Adresa prvého autora vrátane telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn -stručné zhrnutie obsahu príspevku v rozsahu maximálne 10 riadkov (len pri prehľadových prácach, kazuistikách a Prílohy - Všeobecné lekárstvo). Píste v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla(zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri prehľadných prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo)
5. Vlastný text
Ak vkladáte obrázky dokumentu, tiež nájdete ich originálne súbory vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú predlohu označte číslom, pod ktorým je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. jednotnej osobe alebo množnému číslu (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované chronologicky odvážne, odkazy v texte sú uvádzané číslo citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 20 citácií.

Príklady citácií:
1. Shaheen NJ, Crosby NA, Bozymski EM, et al. Existuje tendencia publikácií uvádzať riziko rakoviny v Barrettovom pažeráku? Gastroenterology 2000; 119: 333-338.
2. Stenestrand U, Wallentin L. Švédsky register srdcovej intenzívnej starostlivosti (RIKS-HIA): Včasná liečba statínmi po akútnom infarkte myokardu a 1-ročné prežívanie. JAMA 2001; 285(4): 430-436.
3. Študijná skupina LIPID. Prevencia kardiovaskulárnych príhod a smrti pravastatínom u pacientov s koronárnou chorobou srdca v zahraničí v rozsahu počiatočných hladín cholesterolu. N Engl J Med 1998; 339: 1349-1357.
4. Jurkovičová O, Spitzerová H, Cagáň S. Komorové arytmie a náhla srdcová smrť pri akútnom infarkte myokardu. Bratisl Lek Listy1997; 98: 379-389.
5. Osborne BE. Elektrokardiogram potkana. In: Budden R, Detweiler DK, Zbinden G. Elektrokardiogram potkanov vo farmakológii a toxikológii. Oxford: Pergamon Press 1981: 15-27.

V citáciách za krstnými menami nie sú bodky. Za autormi nie je dvojbodka, ale bodka. Za rokom vydania je bodkočiarka, pred stranami je dvojbodka. Ak je autor jeden, dvaja alebo traja - treba uviesť všetkých. Pri viacerých ako troch autoroch uviesť prvých troch a „et al“, v slovenských a českých citáciách „a spol.“.

uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 5 otázok ak nim po 4 odpovediach s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:
Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelový faktor

Redakcia si musela robiť právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude potrebný súhlas autora. Všetky články sú dvojstupňovo recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi internistov a praktických lekárov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk