Téma: Prehľadové práce

Dokáže renálna sympatická denervácia u osôb s artériovou hypertenziou redukovať kardiovaskulárne riziko?

Ján Murín, Jozef Bulas, Alexander Klabník, Ľubomír Michalko, Martin Wawruch, Ľudovít Gašpar

Štúdia „the Global SYMPLICITY Registry“ (GSR) vyhodnocovala efekt liečby rádiofrekvenčnou renálnou denerváciou na hodnoty systolického krvného tlaku meraných tak v ambulancii lekára, ako i využitím metodiky 24-hodinového monitorovania krvného tlaku. Štúdia preukázala signifikantný a klinicky významný pokles týchto tlakov. Ku koncu 36-mesačného sledovania došlo k redukcii systolického TK v ambulancii lekára o 16,7 mmHg a v prípade ambulantného 24-hodinového monitorovania systolického tlaku krvi o 9 mmHg. Priemerný počet užívaných antihypertenzných liekov sa v priebehu sledovania prakticky nezmenil, v úvode to bolo 4,9 a ku koncu sledovania 4,8. Priemerná dĺžka sledovania pacientov v registri bola 845 dní (medián bol 1 077 dní). Čas strávený pacientom v terapeutickom pásme systolického krvného tlaku (angl. TTR – time in therapeutic range) sa zlepšil z hodnoty 28,2 % (počas prvých 3 mesiacov od intervencie) na hodnotu 30,6 % (v období do 6 mesiacov od zákroku) až na hodnotu 34,9 % (do 36 mesiacov od zákroku). Kardiovaskulárne príhody sa počas sledovaného obdobia vyskytli u 1 896 pacientov. Dôležitá je skutočnosť, že vzostup TTR hodnoty o 10 % v priebehu prvých 6 mesiacov sledovania asocioval s významne s nižším výskytom kardiovaskulárnych príhod i v následnom období sledovania. Štatisticky došlo k signifikantnej relatívnej redukcii rizika (RRR), a to konkrétne všetkých kardiovaskulárnych príhod o 15 %, celkovej mortality o 6 %, kardiovaskulárnych úmrtí o 11 %, výskytu infarktov myokardu o 15 % a cievnych mozgových príhod o 23 %. Štúdia potvrdila, že renálna sympatická denervácia je bezpečná metóda, pričom efekt poklesu hodnôt krvného tlaku pretrváva aj v dlhodobejšom sledovaní so signifikantnou redukciou kardiovaskulárnych príhod.

Can renal sympathetic denervation in persons with arterial hypertension reduce cardiovascular risk?
The study „the Global SYMPLICITY Registry“ (GSR) evaluated the effect of radiofrequency renal denervation treatment on systolic blood pressure values measured both in the doctor’s office and using the 24-hour blood pressure monitoring. The study demonstrated a significant and clinically important decrease in these pressures. At the end of the 36-month follow-up, there was a reduction of 16.7 mmHg in systolic BP in the doctor’s office and 9 mmHg in the case of ambulatory 24-hour monitoring of systolic blood pressure. The average number of used antihypertensive drugs practically did not change during the follow-up, it was 4.9 at the beginning and 4.8 at the end of the follow-up. The average duration of follow-up of patients in the registry was 845 days (median was 1.077 days). The time spent by the patient in the therapeutic range of systolic blood pressure (TTR – time in therapeutic range) improved from a value of 28.2% (during the first 3 months after the intervention) to a value of 30.6% (in the period up to 6 months after the intervention) up to a value of 34.9% (within 36 months of the procedure). Cardiovascular events occurred in 1,896 patients during the study period. Important is the fact that a 10% increase in the TTR value during the first 6 months of follow-up was associated with a significantly lower incidence of cardiovascular events in the subsequent follow-up period. Statistically, there was a significant relative risk reduction (RRR), namely of all cardiovascular events by 15%, total mortality by 6%, cardiovascular deaths by 11%, the occurrence of myocardial infarctions by 15% and strokes by 23%. The study confirmed that renal sympathetic denervation is a safe method, while the effect of lowering blood pressure values persists even in the longer term with a significant reduction in cardiovascular events.
Keywords: renal denervation, systolic blood pressure, cardiovascular events

Ročník 2024  Témy časopisu Interná medicína 1 / 2024

PREDSEDNÍČKA
prof. MUDr. Ivica Lazúrová, DrSc., FRCP, FEFIM

ZÁSTUPCA PREDSEDNÍČKY
prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., MPH, FRCP

ČLENOVIA
prof. MUDr. Ivana Dedinská, PhD., MHA, FERA
doc. MUDr. Viera Fábryová, CSc., mim.
prof. MUDr. Viera Fedelešová, CSc.
doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., FESC
prof. MUDr. Martin Haluzík, CSc.
prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS.
prof. MUDr. Rudolf Hyrdel, CSc.
doc. MUDr. Zdenko Killinger, PhD.
doc. MUDr. Soňa Kiňová, PhD.
prof. MUDr. Peter Mitro, PhD.
prof. MUDr. Marián Mokáň, DrSc., FRCP Edin
prof. MUDr. Karel Pacák, DrSc.
doc. MUDr. Ján Podoba, CSc.
prof. MUDr. Ján Staško, PhD.
doc. MUDr. Mária Szántová, PhD.
prof. MUDr. Ivan Tkáč, PhD.

REDAKTORKA
Eva Stachová
e-mail: stachova@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Eva Melišová
mobil: 0948 059 239
e-mail: melisova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

ODBORNÁ KOREKTÚRA
doc. MUDr. Mária Szántová, PhD.

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Eva Doktorová

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení. Maximálny rozsah je 7 strán (veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5) s najviac šiestimi obrázkami (grafmi) .V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píše s dôrazom na jeho praktické využitie ambulantnými internistami a praktickými lekármi .

Kazuistika
Maximálny rozsah je 7 strán . Členenie: súhrn, úvod, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimálnym textom, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana . Uveďte názov práce v slovenčine/čestine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Všeobecné lekárstvo
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšete na počítači v niektorých z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, umiestnite na záver práce
- rozlišujte dôsledné čísla 1, 0 al, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri použití prvého

NÁLEŽITOSTI

autorov prác RUKOPISU, názvy 1 všetkých. Adresa prvého autora vrátane telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn -stručné zhrnutie obsahu príspevku v rozsahu maximálne 10 riadkov (len pri prehľadových prácach, kazuistikách a Prílohy - Všeobecné lekárstvo). Píste v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla(zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri prehľadných prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo)
5. Vlastný text
Ak vkladáte obrázky dokumentu, tiež nájdete ich originálne súbory vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú predlohu označte číslom, pod ktorým je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. jednotnej osobe alebo množnému číslu (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované chronologicky odvážne, odkazy v texte sú uvádzané číslo citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 20 citácií.

Príklady citácií:
1. Shaheen NJ, Crosby NA, Bozymski EM, et al. Existuje tendencia publikácií uvádzať riziko rakoviny v Barrettovom pažeráku? Gastroenterology 2000; 119: 333-338.
2. Stenestrand U, Wallentin L. Švédsky register srdcovej intenzívnej starostlivosti (RIKS-HIA): Včasná liečba statínmi po akútnom infarkte myokardu a 1-ročné prežívanie. JAMA 2001; 285(4): 430-436.
3. Študijná skupina LIPID. Prevencia kardiovaskulárnych príhod a smrti pravastatínom u pacientov s koronárnou chorobou srdca v zahraničí v rozsahu počiatočných hladín cholesterolu. N Engl J Med 1998; 339: 1349-1357.
4. Jurkovičová O, Spitzerová H, Cagáň S. Komorové arytmie a náhla srdcová smrť pri akútnom infarkte myokardu. Bratisl Lek Listy1997; 98: 379-389.
5. Osborne BE. Elektrokardiogram potkana. In: Budden R, Detweiler DK, Zbinden G. Elektrokardiogram potkanov vo farmakológii a toxikológii. Oxford: Pergamon Press 1981: 15-27.

V citáciách za krstnými menami nie sú bodky. Za autormi nie je dvojbodka, ale bodka. Za rokom vydania je bodkočiarka, pred stranami je dvojbodka. Ak je autor jeden, dvaja alebo traja - treba uviesť všetkých. Pri viacerých ako troch autoroch uviesť prvých troch a „et al“, v slovenských a českých citáciách „a spol.“.

uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 5 otázok ak nim po 4 odpovediach s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:
Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelový faktor

Redakcia si musela robiť právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude potrebný súhlas autora. Všetky články sú dvojstupňovo recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi internistov a praktických lekárov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk