Téma: Prehľadové práce

Význam vyšetrovania albuminúrie pri prevencii kardiorenálneho syndrómu

Ján Murín, Jozef Bulas, Alexander Klabník, Ľubomír Michalko, Martin Wawruch, Ľudovít Gašpar

Chronická obličková choroba (CHOCH) sa pravdepodobne stane vedúcou globálnou príčinou úmrtia vo svete v roku 2040. Včasná diagnostika ochorenia je kritickým faktorom jej efektívnej liečby. Dnešná definícia CHOCH identifikuje iba pokročilé štádiá, keď už obličkové poškodenie postihuje > 50 % funkčného tkaniva – vyhodnocujeme to podľa odhadovanej glomerulovej filtrácie, eGF < 60 ml/min/1,73 m2 alebo pomocou pomeru albumínu v moči/kreatinínu v moči, tzv. UACR v hodnote > 6-násobne vyššej, než je fyziologická hladina UACR, t. j. > 30 mg/g. Zvýšená hodnota UACR je včasným prediktorom budúcich kardiovaskulárnych (KV) príhod.
Existuje „slepá zóna“ pri detekcii prítomnosti CHOCH, keď obličkové poškodenie je síce prítomné, ale nemožno ho detegovať dnešnými diagnostickými kritériami, a preto ani nesiahame k liečebnej intervencii skôr, než zistíme u pacienta renálne alebo KV poškodenie.
Tento literárny prehľad diskutuje o koncepte „slepej zóny“ pri diagnostike CHOCH a tiež otázky prístupu k tejto problematike v klinickej praxi, ktorý by viedol k prevencii CHOCH a KV ochorenia. Poukazuje na význam zahrnutia skríningu albuminúrie do dnešných Odporúčaní pre diagnostiku a liečbu CHOCH.
Poukazujeme na kardiorenálne riziko, vychádzajúc z hodnoty albuminúrie v tzv. vysoko normálnom rozsahu albuminúrie, ale prezentované sú tiež nové genetické a biochemické markery zvýšeného kardiorenálneho rizika, ako aj úloha protektívnych kardiorenálnych liečiv testovaných v nedávnych klinických štúdiách. Albuminúria je silným rizikovým faktorom KV a renálneho ochorenia, pričom významné sú i nízke hladiny albuminúrie v moči, ktoré donedávna neboli využívané na diagnostiku CHOCH. Zaradenie už aj miernej albuminúrie pri skríningu a pri liečbe kardiorenálneho ochorenia, ako aj zaradenie novších biomarkerov (zisťujúcich včasnejšie formy ochorenia) má v sebe potenciál zlepšiť prognózu chorých s CHOCH a nedovoliť, aby toto ochorenie bolo na vrchole globálnej mortality v roku 2040.

Importance of albuminuria examination in the prevention of cardiorenal syndrome
Chronic kidney disease (CKD) is supposed to become a leading global cause of death by 2040. Its early diagnosis is critical for effective management. The current definition of CKD identifies only advanced stages, when kidney injury has already destroyed ≥ 50% of functioning kidney mass – reflected by an estimated glomerular filtration rate, eGFR < 60 ml/min/1.73 m2 or a urinary albumin/creatinine ratio, UACR > six-fold higher than physiological levels 
(> 30 mg/g). An elevated UACR is known as an early predictor of future cardiovascular (CV) events.
There is thus a “blind spot” in the detection of CKD, when kidney injury is present but is undetectable by current diagnostic criteria, and no intervention is made before renal and CV damage occurs.
This review discusses the CKD “blind spot” concept and how it may facilitate a holistic approach to CKD and CV disease prevention and implement the call for albuminuria screening in current guidelines. Cardiorenal risk associated with albuminuria in the high-normal range, novel genetic and biochemical markers of elevated cardiorenal risk and the role of heart and kidney protective drugs evaluated in recent clinical trials are also discussed. Albuminuria is a major risk factor for CV and renal disease, starting from levels not yet considered in the definition of CKD, the implementation of systematic albuminuria screening and therapy, possibly complemented with novel early biomarkers, has the potential to improve cardio-renal outcomes and mitigate the dismal 2040 projection for CKD and related CV burden.
Keywords: albuminuria, chronic kidney disease, cardiovascular disease, CKD blind spot, cardio-renal disease

Ročník 2024  Témy časopisu Interná medicína 2 / 2024

PREDSEDNÍČKA
prof. MUDr. Ivica Lazúrová, DrSc., FRCP, FEFIM

ZÁSTUPCA PREDSEDNÍČKY
prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., MPH, FRCP

ČLENOVIA
prof. MUDr. Ivana Dedinská, PhD., MHA, FERA
doc. MUDr. Viera Fábryová, CSc., mim.
prof. MUDr. Viera Fedelešová, CSc.
doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., FESC
prof. MUDr. Martin Haluzík, CSc.
prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS.
prof. MUDr. Rudolf Hyrdel, CSc.
doc. MUDr. Zdenko Killinger, PhD.
doc. MUDr. Soňa Kiňová, PhD.
prof. MUDr. Peter Mitro, PhD.
prof. MUDr. Marián Mokáň, DrSc., FRCP Edin
prof. MUDr. Karel Pacák, DrSc.
doc. MUDr. Ján Podoba, CSc.
prof. MUDr. Ján Staško, PhD.
doc. MUDr. Mária Szántová, PhD.
prof. MUDr. Ivan Tkáč, PhD.

REDAKTORKA
Eva Stachová
e-mail: stachova@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Eva Melišová
mobil: 0948 059 239
e-mail: melisova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

ODBORNÁ KOREKTÚRA
doc. MUDr. Mária Szántová, PhD.

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Eva Doktorová

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení. Maximálny rozsah je 7 strán (veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5) s najviac šiestimi obrázkami (grafmi) .V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píše s dôrazom na jeho praktické využitie ambulantnými internistami a praktickými lekármi .

Kazuistika
Maximálny rozsah je 7 strán . Členenie: súhrn, úvod, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimálnym textom, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana . Uveďte názov práce v slovenčine/čestine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Všeobecné lekárstvo
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšete na počítači v niektorých z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, umiestnite na záver práce
- rozlišujte dôsledné čísla 1, 0 al, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri použití prvého

NÁLEŽITOSTI

autorov prác RUKOPISU, názvy 1 všetkých. Adresa prvého autora vrátane telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn -stručné zhrnutie obsahu príspevku v rozsahu maximálne 10 riadkov (len pri prehľadových prácach, kazuistikách a Prílohy - Všeobecné lekárstvo). Píste v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla(zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri prehľadných prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo)
5. Vlastný text
Ak vkladáte obrázky dokumentu, tiež nájdete ich originálne súbory vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú predlohu označte číslom, pod ktorým je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. jednotnej osobe alebo množnému číslu (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované chronologicky odvážne, odkazy v texte sú uvádzané číslo citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 20 citácií.

Príklady citácií:
1. Shaheen NJ, Crosby NA, Bozymski EM, et al. Existuje tendencia publikácií uvádzať riziko rakoviny v Barrettovom pažeráku? Gastroenterology 2000; 119: 333-338.
2. Stenestrand U, Wallentin L. Švédsky register srdcovej intenzívnej starostlivosti (RIKS-HIA): Včasná liečba statínmi po akútnom infarkte myokardu a 1-ročné prežívanie. JAMA 2001; 285(4): 430-436.
3. Študijná skupina LIPID. Prevencia kardiovaskulárnych príhod a smrti pravastatínom u pacientov s koronárnou chorobou srdca v zahraničí v rozsahu počiatočných hladín cholesterolu. N Engl J Med 1998; 339: 1349-1357.
4. Jurkovičová O, Spitzerová H, Cagáň S. Komorové arytmie a náhla srdcová smrť pri akútnom infarkte myokardu. Bratisl Lek Listy1997; 98: 379-389.
5. Osborne BE. Elektrokardiogram potkana. In: Budden R, Detweiler DK, Zbinden G. Elektrokardiogram potkanov vo farmakológii a toxikológii. Oxford: Pergamon Press 1981: 15-27.

V citáciách za krstnými menami nie sú bodky. Za autormi nie je dvojbodka, ale bodka. Za rokom vydania je bodkočiarka, pred stranami je dvojbodka. Ak je autor jeden, dvaja alebo traja - treba uviesť všetkých. Pri viacerých ako troch autoroch uviesť prvých troch a „et al“, v slovenských a českých citáciách „a spol.“.

uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 5 otázok ak nim po 4 odpovediach s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:
Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelový faktor

Redakcia si musela robiť právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude potrebný súhlas autora. Všetky články sú dvojstupňovo recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi internistov a praktických lekárov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk