Téma: Téma čísla

Princípy liečby srdcového zlyhávania so zachovanou ejekčnou frakciou ľavej komory

Milan Luknár

Medzi ciele liečby srdcového zlyhávania so zachovanou ejekčnou frakciou (HFpEF) patrí zníženie kardiovaskulárnej mortality, potreby hospitalizácie pre srdcové zlyhávanie, zmiernenie symptómov, odstránenie kongescie, zlepšenie kvality života a liečba pridružených ochorení. Fyzická aktivita a cvičenie zvyšujú toleranciu záťaže a majú priaznivý vplyv na redukciu hmotnosti. V liečbe kongescie sa používajú diuretiká. Uprednostňujú sa slučkové diuretiká, v menšej miere tiazidové diuretiká alebo ich kombinácia. Dávka diuretík by mala byť čo najnižšia. Na prognózu pacientov môžu mať priaznivý vplyv inhibítory sodíkovo-glukózového kotransportéra 2 v obličkách empagliflozín a dapagliflozín. V randomizovaných klinických štúdiách dokumentovali redukciu výskytu kombinovaného ukazovateľa kardiovaskulárnych úmrtí alebo potreby hospitalizácie pre srdcové zlyhávanie, resp. zhoršenie srdcového zlyhávania, a to predovšetkým na úkor hospitalizácií. Lieky, ktoré sa používajú na liečbu srdcového zlyhávania s redukovanou ejekčnou frakciou ľavej komory (betablokátory, inhibítory angiotenzínkonvertujúceho enzýmu, blokátory receptora pre angiotenzín II, inhibítory receptora pre angiotenzín II a neprilyzínu a ďalšie) nedokázali účinnosť pri HFpEF a nemajú sa rutinne používať. Dôležitou súčasťou liečby HFpEF je terapia pridružených ochorení – artériovej hypertenzie, fibrilácie predsiení, obezity, diabetu, obličkového ochorenia či spánkového apnoe. Liečba cielená na pľúcnu hypertenziu sa neodporúča. V prípade špecifickej príčiny HFpEF (napr. konstriktívna perikarditída, hypertrofická kardiomyopatia a pod.) treba sa zamerať na terapiu základného ochorenia. V ostatnom čase sa rozšírili možnosti liečby HFpEF, ktoré priaznivo ovplyvňujú prognózu. U pacientov so stanovenou diagnózou je v prvom slede potrebné zvážiť podanie inhibítora SGLT2 a v prípade potreby diuretiká. Dôležitá je fyzická aktivita a dôsledná kontrola pridružených ochorení. Terapeutický prístup musí byť individualizovaný a zahŕňať interdisciplinárnu spoluprácu. Prognóza HFpEF však naďalej ostáva nepriaznivá, čo si vyžaduje hľadanie nových terapeutických možností.

Principles of treatment of heart failure with preserved left ventricular ejection fraction
Treatment targets for heart failure with preserved left ventricular ejection fraction (HFpEF) include reduction of cardiovascular mortality, hospitalizations for heart failure, alleviation of symptoms, decongestion, quality of life improvement, and treatment of comorbidities. Physical activity and exercise increase physical capacity and promote body weight reduction. Diuretics can remove congestion. Loop diuretics are preferred, followed by thiazide diuretics or their combination. The diuretic dose should be maintained as low as possible. The prognosis of HFpEF patients can be improved by kidney sodium-glucose cotransporter 2 inhibitors. Empagliflozin and dapagliflozin documented a reduction of the combined endpoint of cardiovascular death and hospitalizations for heart failure and heart failure progression, resp., mainly driven by a reduction in cardiovascular hospitalizations. Therapies used in heart failure with reduced left ventricular ejection fraction (e.g., beta-blockers, angiotensin-converting enzyme inhibitors, angiotensin II receptor blockers, angiotensin receptor and neprilysin inhibitors, nitrates, digoxin, and other) did not prove beneficial in HFpEF. They should not be routinely used for HFpEF treatment. Management of comorbidities – arterial hypertension, atrial fibrillation, obesity, diabetes, kidney disease, and sleep-disordered breathing is an essential component of HFpEF management. Targeted treatment of pulmonary hypertension is not recommended. In case of a specific cause of HFpEF (e.g., constrictive pericarditis, hypertrophic cardiomyopathy, etc.), it is necessary to focus on the treatment or the underlying condition. In conclusion, recently, novel therapeutic options improving the prognosis of HFpEF have been introduced. In patients with a confirmed diagnosis of HFpEF, it is necessary to consider an SLGT2 inhibitor and a diuretic in case of volume overload. Physical activity and meticulous control of comorbidities are essential. The treatment approach should be individualized and include interdisciplinary collaboration. However, HFpEF’s prognosis remains unfavourable, requiring searching for novel treatment options.
Keywords: heart failure, preserved ejection fraction, left ventricle

Ročník 2024  Témy časopisu Kardiológia pre prax 3 / 2024

PREDSEDA
MUDr. Juraj Dúbrava, PhD., FESC

ČLENOVIA
MUDr. Peter Dědič
MUDr. Juraj Dúbrava, PhD., FESC
MUDr. Viliam Fridrich, PhD.
MUDr. Monika Kaldarárová, PhD.
MUDr. Gabriela Kaliská, CSc., FESC
prof. MUDr. Ján Kmec, PhD., MPH, FESC
MUDr. Peter Margitfalvi
doc. MUDr. Silvia Mišíková, PhD., MPH
prof. MUDr. Daniel Pella, PhD.
prof. MUDr. Iveta Šimková, CSc., FESC, FACC

ODBORNÝ REDAKTOR
MUDr. Monika Kaldarárová, PhD.

GARANT AD TESTOV
doc. MUDr. Silvia Mišíková, PhD., MPH

REDAKTORKA
Ing. Danica Paulenová
e-mail: paulenova@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Ing. Dana Chodasová
mobil: 0904 272 258
e-mail: chodasova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
PhDr. Eva Flonteková

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.