Téma: Editoriál

Editoriál

Peter Bánovčin

Vážení čitatelia,
dovoľte mi, aby som vám v úvode tohto jubilejného čísla 20-ročného periodika Pediatria (Bratisl.) predstavil sumár aktivít, ktoré počas posledných 20 rokov posúvali dopredu Kliniku detí a dorastu JLF UK a UNM v Martine. O tom, ako sa klinika vyvíjala, formovala a akú podobu má dnes, sa podrobnejšie dočítate v príspevkoch jednotlivých autorov tohto čísla.
Keď som sa v roku 2002 stal prednostom, postupne sa vo mne rodil plán, ktorým smerom a ako ďalej budovať dielo mojích predchodcov – pánov profesorov Galandu a Buchanca. V tomto smere považujem za dôležité, že po skončení lekárskej fakulty som ako ašpirant začal pracovať na Ústave patologickej fyziológie a farmakológie JLF UK vedenej profesormi Korpášom a Višňovským, osobnosťami európskeho formátu. Po skončení ašpirantúry som nastúpil na detskú kliniku, nesúc si so sebou vzťah k princípom vedeckej práce v medicíne. Postupne sa vo mne utvrdilo presvedčenie, že rozvoj kliniky je možný len prostredníctvom kvalitného tímu lekárov, ktorí majú chuť a schopnosť neustále študovať nové poznatky v pediatrii, a zároveň si zachovávajú ľudský, empatický prístup k detskému pacientovi. Za základ stabilného odborného pracoviska som vždy považoval minimálne troch pediatrov-špecialistov v každej subšpecializácii pediatrie.
Na tejto ceste bola dôležitým faktorom mojej práce Jesseniova lekárska fakulta UK v Martine a jej rastúce možnosti podpory klinických pracovísk. Až na málo výnimiek som smeroval záujemcov o prijatie na kliniku do doktorandského štúdia, ktoré počas štyroch rokov umožňuje rozpoznať, kto má potenciál pokračovať v akademickej a klinickej kariére. Významným medzníkom vo vzdelávaní pediatrov na Slovensku bola akreditácia špecializačného štúdia pediatrie v Martine. V tomto roku počet atestovaných pediatrov už presiahol číslo 130. V súvislosti s rastúcim počtom lekárov s titulom PhD. a docentúrou, špecializačnú prípravu z pediarie nasledovali akreditácie špecializačných štúdii z Dorastového lekárstva (garant doc. MUDr. Ľubica Jakušová, PhD.); Pediatrickej gastroenterológie, hepatológie a výživy (garant doc. MUDr. Zuzana Havlíčeková, PhD.), Pediatrickej endokrinológie a diabetológie, porúch látkovej premeny a výživy (vedená doc. MUDr. Jarmilou Vojtkovou, PhD.); Tieto aktivity vhodne dopĺňali akreditácie na Neonatologickej klinike JLF UK v Martine z Neonatológie (garant prof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc.), z KDaD vyčlenenej Kliniky detskej anestéziológie a intenzívnej medicíny JLF UK, kde sme akreditovali Pediatrickú intenzívnu medicínu (garant doc. MUDr. Slavomír Nosáľ, PhD.); ku KDaD asociovanej Klinike detskej pneumológie a ftizeológie JLF UK v Národnom ústave detskej tuberkulózy a respiračných chorôb v Dolnom Smokovci sme akreditovali Pediatrickú pneumológiu a ftizeológiu (garant MUDr. Jaroslav Fábry, PhD.). Môj nástupca, od roku 2024 vo funkcii prednostu KDaD prof. Mgr. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.ric., MHA, FAAAAI akreditoval na JLF UK základný odbor Klinickú imunológiu a alergológiu. To všetko malo významný dopad na rozsah práce, ale aj ďalšie možnosti rastu lekárov KDaD. Nemenej dôležitou bola aj akreditácia špecializačného štúdia v príbuzných pediatrických odboroch (Detská psychiatria – garant doc. MUDr. Igor Ondrejka, PhD., Detská chirurgia – garant doc. MUDr. Dalibor Murgaš, PhD., MHA, a Detská urológia – garant MUDr. Kamil Javorka, PhD.).
Na Klinike detí a dorastu zároveň pôsobia viacerí hlavní odborníci Ministerstva zdravotníctva SR: prof. MUDr. Peter Bánovčin, CSc. 
(pediatria); doc. MUDr. Miroslava Brndiarová, PhD. 
(pediatrická nefrológia) a doc. MUDr. Peter Ďurdík, 
PhD. (pediatrická pneumológia a ftizeológia).
Jednou z kľúčových oblastí odbornej činnosti lekárov pôsobiacich v doktorandskom štúdiu, postgraduálnej príprave a v klinickej praxi pediatra je publikačná a prednášková aktivita, ktorá významne prispieva k vedeckému a odbornému profilu pracoviska.
Vytváranie podmienok na rozvoj týchto aktivít sa najvýraznejšie odráža v neustále sa zvyšujúcej odbornej a organizačnej úrovni každoročnej Pracovnej konferencie KDaD JLF UK – Galandových dní, ktoré sa v súčasnosti stali najväčším pediatrickým odborným podujatím na Slovensku.
Z ďalších tematicky zameraných akcií, na ktorých sa klinika pravidelne podieľa ako spoluorganizátor, treba spomenúť medzinárodné slovensko-poľské 
Vojtek-Rudnikove dni, každoročne venované novinkám v detskej pneumológii a imunológii-alergológii.
Veľkým limitujúcim faktorom rozvoja kliniky bola dlhodobo nedostatočná prístrojová, diagnostická a terapeutická infraštruktúra, ktorú naši lekári dovtedy poznali prevažne len z literatúry. Súčasne s rozvojom doktorandského štúdia na klinike, ešte výraznejšie narastal tlak na vybavenie kliniky aj z pohľadu vedeckej práce.
V tom období Ministerstvo školstva SR ponúklo fakultám možnosť vytvárať výskumné centrá s cieľom posilniť ich vedecký potenciál. Na tejto báze som vytvoril projekt Centra experimentálnej a klinickej respirológie (CEKR), ktorý združoval viaceré kliniky a ústavy Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. Ako hlavný manažér projektu som prerozdelil finančné prostriedky medzi jednotlivé pracoviská podľa ich predpokladanej produkcie budúcich vedeckých publikácií. Z pridelených prostriedkov pre KDaD sa podarilo kompletne zrekonštruovať podlažie 14/1, kde vzniklo moderné detské endoskopické centrum vybavené sterilnou sálou zákroku s anestéziologickým prístrojom, endoskopickou vežou a samostatnou miestnosťou zákroku. Detskí gastroenterológovia a pneumológovia zároveň získali kompletný endoskopický systém prispôsobený potrebám detského pacienta vrátane práčok endoskopov, čo umožnilo pod vedením pani doc. MUDr. Zuzany Havlíčekovej PhD., rozšíriť rozsah výkonov aj vedeckých aktivít pracoviska. V druhej časti poschodia vzniklo pracovisko funkčnej pneumologickej diagnostiky, vybavené moderným baby-bodypletyzmografom pre vyšetrenie dýchacieho ústrojenstva dojčiat, bodypletyzmografom pre staršie deti s možnosťou bronchoprovokačných testov a ergospirometriou. V samostatnej miestnosti bol umiestnený mraziaci box s teplotou –80 °C určený na dlhodobé uskladnenie biologických vzoriek pre výskumné účely.
Na poschodí 14/2 bolo následne vybudované Oddelenie pediatrickej intenzívnej medicíny – moderné, plne vybavené pracovisko s ôsmimi lôžkami, z ktorých každé disponuje stropnou vežou pre monitorovací systém a infúznu techniku, s izolačnou miestnosťou a tromi izbami typu matka–dieťa. V tejto súvislosti si dovoľujem pripomenúť zásluhy doc. MUDr. Miroslavy Brndiarovej, PhD., na zavádzaní programu transplantácií obličiek u detských pacientov v UNM.
Na časti poschodia 14/3 vzniklo prvé detské polysomnografické laboratórium na Slovensku, umožňujúce simultánne vyšetrenie dvoch detí spolu s matkami. Projekt bol realizovaný aj vďaka čiastočnej finančnej podpore Nadácie Markíza. Keďže išlo o novú a technicky náročnú metódu, na základe výborných referencií z dlhodobého pobytu pána prof. MUDr. M. Jeseňáka, PhD. v Ríme, ašpirantku MUDr. A. Ďurdíkovú, PhD. sme vyslali na dlhodobý pobyt na Detskej klinike Univerzity La Sapienza v Ríme. Počas dvojročnej stáže sa oboznámila s metodikou polysomnografie a získala titul Dott.ric. Po návrate úspešne zaviedla túto metódu do klinickej praxe. Detská kardiologická ambulancia bola rozšírená o ultrasonografický prístroj, systémy Holter pre monitorovanie arytmií a tlaku, ako aj o prenosné a stacionárne EKG zariadenia.
V roku 2007 sme prostredníctvom JLF UK získali grant na vývoj zariadenia na sledovanie kinematiky riasiniek respiračného traktu. Projekt vznikol v spolupráci s Katedrou mechatroniky Žilinskej univerzity a Ústavom farmakológie JLF UK, kde sa uskutočnili predklinické merania. V klinickej praxi prístroj následne etabloval pán doc. MUDr. Peter Ďurdík, PhD.
Z prostriedkov Ministerstva zdravotníctva SR bol zakúpený celotelový denzitometer, čím sa podarilo zriadiť denzitometrickú diagnostiku prispôsobenú potrebám detských aj dospelých pacientov.
V roku 2015 ma prednosta Neurologickej kliniky JLF UK a UNM, prof. MUDr. Kurča, PhD. požiadal, aby som do štruktúry Kliniky detí a dorastu zaradil aj poslednú chýbajúcu pediatrickú subšpecializáciu – pediatrickú neurológiu – vrátane priestorov, v ktorých dovtedy detský neurológ pôsobil. S touto iniciatívou som súhlasil. Prvým krokom bolo riešenie nevyhovujúcich priestorových podmienok, ktoré nezodpovedali požiadavkám moderného neurologického pracoviska. Po presunutí mliečnej kuchyne do zrekonštruovaných miestností mimo kliniky sa uvoľnil priestor, ktorý svojou polohou umožnil optimálny prístup pre detských neurologických pacientov. Na poschodí 14/3 po komplexnej rekonštrukcii a zabezpečení plnohodnotného prístrojového vybavenia pre neurologickú diagnostiku, na ktorom sa rovnakou mierou podieľali JLF UK a UNM, vzniklo moderné pracovisko pediatrickej neurológie. Tu mohla pani MUDr. Stanislava Suroviaková, PhD., po úspešnom ukončení špecializačného štúdia, začať písať novú kapitolu v histórii tohto pododboru na Klinike detí a dorastu.
Keď som sa v roku 2006 ako prezident Slovenskej pediatrickej spoločnosti stretol s pani Ing. Helenou Šurinovou, riaditeľkou vydavateľstva A-medi manag., s. r. o. v Bratislave, výsledkom nášho dialógu bolo založenie vedecko-odborného časopisu Pediatria (Bratisl.). Tento rok si pripomíname 20. výročie založenia tohto periodika. Publikačná činnosť kliniky tu začína a postupne s rastom odbornosti a výsledkami klinického výskumu preniká do svetového písomníctva. Dnes, podľa evidencie publikačnej činnosti za posledných 20 rokov majú lekári KDaD JLF UK 2264 publikačných záznamov. Patrí k nim 13 vysokoškolských učebníc, 5 skrípt, 23 vedeckých monografií, 152 vedeckých prác publikovaných v periodikách registrovaných vo WOS a SCOPUS, 601 vedeckých a 476 odborných prác publikovaných v domácich a zahraničných periodikách. Kvalitu týchto výstupov potvrdzuje aj 3 428 citačných ohlasov, prevažne vo svetovom vedeckom písomníctve, čo dokumentuje medzinárodné uznanie práce martinských pediatrov.
Záverom, dovoľte mi popriať vám príjemný pobyt v Martine a mnoho odborných zážitkov na LV. ročníku Galandových dní.

prof. MUDr. Peter Bánovčin, CSc.

Ročník 2025  Témy časopisu Pediatria 4 / 2025

PREDSEDA
prof. MUDr. Peter Bánovčin, CSc. (Martin, SR)

PODPREDSEDA
prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA (Martin, SR)

ČLENOVIA
doc. MUDr. Mario Barreto, PhD. (Rím, Taliansko)
doc. MUDr. Vladimír Bzdúch, CSc. (Bratislava, SR)
dr n.med. Joachim Buchwald (Rabka, Poľsko)
doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof. (Martin, SR)
MUDr. Peter Ďurdík, PhD. (Martin, SR)
doc. MUDr. Katarína Furková, CSc., mim. prof. (Bratislava, SR)
prof. dr. med. Janusz Haluszka (Krakow, Poľsko)
doc. MUDr. Zuzana Havličeková, PhD. (Martin, SR)
MUDr. Marian Hrebík, MPH (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Hana Hrstková, CSc. (Brno, ČR)
prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD., MPH (Martin, SR)
doc. MUDr. Ľubica Jakušová, PhD. (Martin, SR)
prof. MUDr. Alexandra Kolenová, PhD. (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Ľudmila Košťálová, CSc. (Bratislava, SR)
prof MUDr. Karol Kralinský, PhD. (Banská Bystrica, SR)
prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof. (Košice, SR)
prof. MUDr. Vladimír Mihál, CSc. (Olomouc, ČR)
doc. MUDr. Slavomír Nosáľ, PhD. (Martin, SR)
prof. MUDr. Petr Pohunek, CSc. (Praha, ČR)
MUDr. Elena Prokopová (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Roman Prymula, CSc., Ph.D. (Hradec Králové, ČR)
MUDr. Zuzana Rennerová, PhD. (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. (Bratislava, SR)
MUDr. Pavol Šimurka, PhD. (Trenčín, SR)
MUDr. Marta Špániková (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Veronika Vargová, CSc. (Košice, SR)
prof. Maria Pia Villa, MD., PhD. (Rím, Taliansko)
prof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc. (Martin, SR)

REDAKTORKA
Eva Stachová
e-mail: stachova@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Ing. Dana Chodasová
mobil: 0904 272 258
e-mail: chodasova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

ODBORNÁ KOREKTÚRA
doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof. 

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Eva Doktorová

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.

 

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení.
Maximálny rozsah je 7 strán textu (typ písma Times New Roman, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5). Neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce. Do článku použite najviac 6 obrázkov (grafov). Obrázky nevkladajte do Wordu, ale pošlite ich originálne súbory zvlášť vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory zvlášť. V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píšte s dôrazom na jeho praktické využitie pre pediatrov.

Pôvodné práce
Pôvodná práca prináša vedecké spracovanie študovanej problematiky. Je rozdelená do obvyklých častí spolu so štruktúrovaným súhrnom. Ak ide o pôvodnú prácu, vyžaduje sa štruktúrovaný súhrn s piatimi časťami:
Východisko: Stručne (2 - 3 vety) uviesť poznatky, prípadne ich nedostatok, z ktorých autori vychádzali pri koncepcii práce. Súbor: Presne, číselnými hodnotami charakterizovať vyšetrovaný a kontrolný súbor (vek, pohlavie, vyšetrované vzorky, číselné hodnoty; pacienti nie sú materiál, ale súbor).
Metódy: Výstižne definovať použité metódy, prístroje a postupy. Súbor a metódy možno podľa potreby spojiť.
Výsledky: Uviesť najdôležitejšie konkrétne číselné výsledky, rozptyl štatistických hodnôt v konfrontácii s literatúrou.
Záver: Jasne uviesť nové poznatky, ktoré práca priniesla, a ich význam pre prax alebo rozvoj vedy. Na záver súhrnu treba uviesť Kľúčové slová v osobitnom riadku v rozsahu 3 - 6 slov.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 5 strán. Členenie: úvod, abstrakt, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimom textu, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana. Uveďte názov práce v slovenčine/češtine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Medziodborová téma
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte klávesnicu ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce
- rozlišujte dôsledne čísla 1, 0 a písmená l, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri ich prvom použití

NÁLEŽITOSTI RUKOPISU

1. Výstižný názov práce, mená a priezviská všetkých autorov vrátane titulov, pracoviská autorov. Adresa prvého autora vrátane čísla telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn - štruktúrovaný obsah: úvod, ciele, metódy, výsledky, záver v rozsahu maximálne 10 riadkov, písať v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohe - Medziodborová téma).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri Prehľadových prácach a Prílohe - Medziodborová téma)
5. Vlastný text
Do článkov písaných vo Worde nevkladajte obrázky, ale pošlite ich originálne súbory zvlášť vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory samostatne. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú prílohu označte číslom, pod ktorou je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované abecedne podľa priezviska prvého autora boldom, odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 25 citácií, najmä z posledných 5. rokov.

Príklady citácií:
1. BRISCOE M.H.,CLARK T.J., SIMONCELI G.H., DEVILD P.S. Preparing scientificillustrations? A guide to better posters, presentations andpublications. 2nd ed. New York: Springer-Verlag, 1996, 217 pp.
2. BURNARD, P. Writing for publication: a guide for those who must. Nurse Educ Today, 17, 1999, p. 208-212.
3. CARROLL, L. Exploring genes and genetic disorders [online]. Nov. 2004 [cit. 2005-02-10]. Dostupné na internete:[http://www.germany.eu.net/books/alice/html].
4. ČERVEŇOVÁ O., POLÁK V., VICIANOVÁ K. Sríning a liečebné postupyanomálii uropoetického systému v novorodeneckom veku. Čs Pediat, 48, 1993, s. 233-236.
5. KOLLMANOVÁ S., BUBENÍKOVÁ L. Atlas medicínskych ilustrácii. 5. vyd. Martin: Osveta, 2001, 205 s.
6. OSBORNE B.E. The electrocardiogram of the rat. In: BUDDEN R.,DETWEIERD K., ZBINDEN G. The rat electrocardiogram in pharmacology and toxicology. Oxford: Pergamon Press, 1981, p. 15-27.

V citáciách za krstnými menami sú bodky. Za autormi je bodka. Za rokom vydania je bodka. Za skratkou strany p. alebo s. je bodka. V citáciách treba uviesť všetkých autorov. Nedávať skratku „et al“.

Kvôli uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 4 otázky a k nim po 4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:

Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelialny rastový faktor

Redakcia si vyhradzuje právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas autora. Všetky články sú recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi pediatrov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk