Téma: Prehľadové práce

Antitrombotická liečba v kardiológii

Juraj Sokol, František Nehaj, Juraj Chudej, Lenka Lisá, Ľudmila Lineková, Richard Jusko, Ivan Kecskés, Ivana Plameňová

Antitrombotická liečba predstavuje hlavný pilier v manažmente kardiovaskulárnych ochorení. V posledných desaťročiach bol zaznamenaný významný pokrok vo vývoji nových antiagregačných a antikoagulačných liekov, ktoré zásadným spôsobom zmenili klinickú prax. Článok prináša prehľad aktuálnych stratégií antitrombotickej liečby so zameraním na primárnu prevenciu, akútny a chronický koronárny syndróm a fibriláciu predsiení. Tradičné liečivá ako aspirín, klopidogrel a antagonisty vitamínu K si naďalej zachovávajú kľúčové miesto, no sú čoraz častejšie dopĺňané alebo nahrádzané novšími preparátmi. Medzi antiagreganciami preukázali prasugrel a tikagrelor vyššiu účinnosť v prevencii ischemických príhod v porovnaní s klopidogrelom, najmä v kontexte akútnych koronárnych syndrómov. Pri antikoagulanciách sa pri fibrilácii predsiení a ďalších indikáciách stali štandardom priame perorálne antikoagulanciá, ktoré ukázali vyššiu bezpečnosť a komfort oproti warfarínu. Výsledky rozsiahlych klinických štúdií potvrdili ich účinnosť, no zároveň poukázali na pretrvávajúce riziko závažného krvácania, najmä u rizikových pacientov. Preto je správny výber pacienta, hodnotenie rizika a individualizácia trvania liečby rozhodujúca pre optimalizáciu výsledkov. V článku sú zhrnuté aj kľúčové klinické štúdie, ktoré tvoria základ súčasných odporúčaní, pričom osobitný dôraz je kladený na ich využitie v každodennej praxi. Hoci sa antitrombotická liečba rýchlo rozvíja, klinické rozhodovanie ostáva kľúčové pri hľadaní rovnováhy medzi prevenciou ischemických príhod a rizikom krvácania. Venózny tromboembolizmus ani kardiochirurgické zákroky nie sú predmetom tohto článku, keďže ich detailná analýza by presahovala možnosti a zameranie tohto článku.
 

Antithrombotic Therapy in Cardiology
Antithrombotic therapy represents a cornerstone in the management of cardiovascular diseases. In recent decades, significant progress has been made in the development of new antiplatelet and anticoagulant drugs, which have fundamentally changed clinical practice. This article provides an overview of current antithrombotic strategies with a focus on primary prevention, acute and chronic coronary syndromes, and atrial fibrillation. Traditional agents, such as aspirin, clopidogrel, and vitamin K antagonists, continue to play an important role, but are increasingly being complemented or replaced by newer drugs. Among antiplatelet agents, prasugrel and ticagrelor have demonstrated greater efficacy in preventing ischemic events compared with clopidogrel, particularly in the context of acute coronary syndromes. For anticoagulants, direct oral anticoagulants have become the standard of care in atrial fibrillation and other indications, showing superior safety and convenience compared with warfarin. Results from large clinical trials have confirmed their effectiveness, but also highlighted the persistent risk of major bleeding, especially in high-risk patients. Therefore, appropriate patient selection, risk assessment, and individualized duration of therapy are crucial for optimizing outcomes. This article also summarizes the key clinical studies that form the basis of current recommendations, with particular emphasis on their use in everyday practice. Although antithrombotic therapy continues to evolve rapidly, clinical decision-making remains essential to balance ischemic protection with bleeding risk. Venous thromboembolism and cardiac surgery are not addressed in this article, as their detailed analysis would exceed the scope and focus of this work.
Keywords: antiplatelet therapy, anticoagulants, cardiovascular diseases
 

Ročník 2026  Témy časopisu Interná medicína 1 / 2026

PREDSEDNÍČKA
prof. MUDr. Ivica Lazúrová, DrSc., FRCP, FEFIM

ZÁSTUPCA PREDSEDNÍČKY
prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., MPH, FRCP

ČLENOVIA
prof. MUDr. Ivana Dedinská, PhD., MHA, FERA
doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., FESC 
prof. MUDr. Martin Haluzík, CSc.
doc. MUDr. Soňa Kiňová, PhD.
prof. MUDr. Peter Mitro, DrSc.
prof. MUDr. Želmíra Macejová, PhD., MPH
prof. MUDr. Marián Mokáň, DrSc., FRCP Edin
prof. MUDr. Karel Pacák, DrSc.
doc. MUDr. Ján Podoba, CSc.
doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc.
doc. MUDr. Mária Szántová, PhD.
prof. MUDr. Ivan Tkáč, PhD.
doc. MUDr. Ivana Valočíková, PhD.

REDAKTORKA
Eva Stachová
e-mail: stachova@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Eva Melišová
mobil: 0948 059 239
e-mail: melisova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

ODBORNÁ KOREKTÚRA
doc. MUDr. Mária Szántová, PhD.

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Eva Doktorová

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení. Maximálny rozsah je 7 strán (veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5) s najviac šiestimi obrázkami (grafmi) .V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píše s dôrazom na jeho praktické využitie ambulantnými internistami a praktickými lekármi .

Kazuistika
Maximálny rozsah je 7 strán . Členenie: súhrn, úvod, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimálnym textom, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana . Uveďte názov práce v slovenčine/čestine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Všeobecné lekárstvo
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšete na počítači v niektorých z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, umiestnite na záver práce
- rozlišujte dôsledné čísla 1, 0 al, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri použití prvého

NÁLEŽITOSTI

autorov prác RUKOPISU, názvy 1 všetkých. Adresa prvého autora vrátane telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn -stručné zhrnutie obsahu príspevku v rozsahu maximálne 10 riadkov (len pri prehľadových prácach, kazuistikách a Prílohy - Všeobecné lekárstvo). Píste v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla(zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri prehľadných prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo)
5. Vlastný text
Ak vkladáte obrázky dokumentu, tiež nájdete ich originálne súbory vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú predlohu označte číslom, pod ktorým je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. jednotnej osobe alebo množnému číslu (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované chronologicky odvážne, odkazy v texte sú uvádzané číslo citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 20 citácií.

Príklady citácií:
1. Shaheen NJ, Crosby NA, Bozymski EM, et al. Existuje tendencia publikácií uvádzať riziko rakoviny v Barrettovom pažeráku? Gastroenterology 2000; 119: 333-338.
2. Stenestrand U, Wallentin L. Švédsky register srdcovej intenzívnej starostlivosti (RIKS-HIA): Včasná liečba statínmi po akútnom infarkte myokardu a 1-ročné prežívanie. JAMA 2001; 285(4): 430-436.
3. Študijná skupina LIPID. Prevencia kardiovaskulárnych príhod a smrti pravastatínom u pacientov s koronárnou chorobou srdca v zahraničí v rozsahu počiatočných hladín cholesterolu. N Engl J Med 1998; 339: 1349-1357.
4. Jurkovičová O, Spitzerová H, Cagáň S. Komorové arytmie a náhla srdcová smrť pri akútnom infarkte myokardu. Bratisl Lek Listy1997; 98: 379-389.
5. Osborne BE. Elektrokardiogram potkana. In: Budden R, Detweiler DK, Zbinden G. Elektrokardiogram potkanov vo farmakológii a toxikológii. Oxford: Pergamon Press 1981: 15-27.

V citáciách za krstnými menami nie sú bodky. Za autormi nie je dvojbodka, ale bodka. Za rokom vydania je bodkočiarka, pred stranami je dvojbodka. Ak je autor jeden, dvaja alebo traja - treba uviesť všetkých. Pri viacerých ako troch autoroch uviesť prvých troch a „et al“, v slovenských a českých citáciách „a spol.“.

uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 5 otázok ak nim po 4 odpovediach s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:
Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelový faktor

Redakcia si musela robiť právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude potrebný súhlas autora. Všetky články sú dvojstupňovo recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi internistov a praktických lekárov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk