Téma: Téma čísla

Kedy indikovať upgrade na fyziologickú stimuláciu

Zuzana Vašková, Karol Čurila

Fyziologická stimulácia v oblasti prevodového systému srdca (CSP, z angl. conduction system pacing) sa v posledných rokoch stala dôležitou stratégiou prevencie a liečby nepriaznivých dôsledkov konvenčnej pravokomorovej stimulácie. Kľúčovým klinickým problémom je stimuláciou indukovaná kardiomyopatia (PICM, z angl. pacing-induced cardiomyopathy), ktorá vzniká v dôsledku nefyziologickej aktivácie komôr a predstavuje významnú, často poddiagnostikovanú príčinu srdcového zlyhávania. Kým podľa odporúčaní je u pacientov už aj s miernou dysfunkciou ľavej komory pri de novo trvalej kardiostimulácii indikovaná preventívna srdcová resynchronizačná liečba (CRT, z angl. cardiac resynchronization therapy), v prípade poklesu systolickej funkcie ľavej komory u pacientov s implantovaným kardiostimulátorom ekvivalentný postup stanovený nebol. Kým európske odporúčania ostávajú konzervatívne a upgrade explicitne podporujú až pri závažnej dysfunkcii ľavej komory, novšie údaje naznačujú význam včasnej intervencie po stanovení PICM, ešte pred rozvojom pokročilého srdcového zlyhávania. Biventrikulárna CRT (Biv CRT) zostáva štandardom u pacientov s PICM a so srdcovým zlyhávaním s významne zníženou ejekčnou frakciou ľavej komory (EFĽK). Fyziologická stimulácia CSP predstavuje perspektívnu alternatívu k biventrikulárnej CRT, údaje zároveň naznačujú potenciálny benefit CSP aj u pacientov s miernou až stredne závažnou dysfunkciou. Identifikácia pacientov s vysokým rizikom vzniku PICM alebo v jej skorých štádiách je kľúčová pre včasnú intervenciu alebo preventívne využitie Biv CRT či CSP. Dostupné údaje ukazujú, že obe metodiky vedú k výraznému zlepšeniu systolickej funkcie ľavej komory, redukcii šírky QRS a funkčnému zlepšeniu stavu pacienta. Pri zvažovaní upgrade treba okrem absolútnej hodnoty EFĽK komplexne posúdiť viaceré parametre vrátane dynamiky zmien, podielu komorovej stimulácie a symptómov srdcového zlyhávania. Zároveň treba prihliadať na komorbidity a syndróm fragility pacienta, potenciálne riziko komplikácií a ekonomickú záťaž. Článok poskytuje prehľad súčasných poznatkov o PICM, analyzuje dostupné stratégie pre upgrade stimulačného systému v kontexte aktuálnych odporúčaní a nových údajov a navrhuje praktický algoritmus rozhodovania pre klinickú prax.
 

When to Consider An Ugrade from Right Ventricular Pacing to Physiological Pacing
Conduction system pacing (CSP) has recently emerged as an important strategy for the prevention and treatment of the adverse consequences of conventional right ventricular pacing. A major clinical concern is pacing-induced cardiomyopathy (PICM), which results from non-physiological ventricular activation and represents a significant, yet frequently underdiagnosed, cause of heart failure. Current guidelines recommend preventive cardiac resynchronization therapy (CRT) in selected patients with even mild left ventricular dysfunction undergoing de novo permanent pacing when a high ventricular pacing burden is anticipated. In contrast, no equivalent approach has been established for patients with an implanted pacemaker who subsequently develop left ventricular systolic dysfunction. While contemporary European guidelines remain relatively conservative and support device upgrade in the setting of advanced left ventricular dysfunction, emerging evidence suggests the importance of earlier intervention following PICM diagnosis, before the development of advanced heart failure. Biventricular CRT remains the standard therapy in patients with PICM and heart failure with significantly reduced left ventricular ejection fraction (LVEF). CSP represents a promising alternative to conventional biventricular CRT, and available data also suggest a potential benefit in patients with mild-to-moderate left ventricular dysfunction. Early identification of patients at increased risk of PICM or in its early stages is therefore crucial to enable early intervention and consideration of preventive use of CRT or CSP. Available evidence demonstrates that both CRT and CSP are associated with significant improvement in left ventricular systolic function, QRS narrowing, and clinical status. Importantly, decisions regarding device upgrade should not rely solely on absolute LVEF values. A comprehensive assessment should also include the dynamics of left ventricular dysfunction, ventricular pacing burden, heart failure symptoms, comorbidities, frailty, procedural risk, and cost-effectiveness. This review summarizes current knowledge on PICM, reviews current upgrade strategies in the context of contemporary guideline recommendations and recent data, and proposes a practical decision-making algorithm for clinical practice.
Keywords: pacing-induced cardiomyopathy, physiologic pacing, conduction system pacing, cardiac resynchronization therapy, pacemaker upgrade
 

Ročník 2026  Témy časopisu Kardiológia pre prax 3 / 2026

PREDSEDA
MUDr. Juraj Dúbrava, PhD., FESC

ČLENOVIA
doc. MUDr. Marianna Barbierik Vachalcová, PhD.
MUDr. Peter Dědič
MUDr. Monika Kaldarárová, PhD.
MUDr. Gabriela Kaliská, CSc., FESC
prof. MUDr. Ján Kmec, PhD., MPH, FESC
MUDr. Peter Margitfalvi
doc. MUDr. Silvia Mišíková, PhD., MPH
doc. MUDr. Jana Poláková Mištinová, PhD.
prof. MUDr. Iveta Šimková, CSc., FESC, FACC

ODBORNÝ REDAKTOR
MUDr. Monika Kaldarárová, PhD.

GARANT AD TESTOV
doc. MUDr. Silvia Mišíková, PhD., MPH

REDAKTORKA
Mgr. Katarína Paukeje
e-mail: paukeje@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Ing. Dana Chodasová
mobil: 0904 272 258
e-mail: chodasova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
PhDr. Eva Flonteková

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.