Téma: Prehľadové práce

Vplyv sociálnych determinantov na vznik alkoholovej choroby pečene

Nikola Džadová, Štefan Hrušovský, Peter Posypanka

Alkoholová choroba pečene (ALD) je najčastejšou chorobou pečene a vedúcou diagnózou transplantácie pečene na Slovensku. Vznik ALD je ovplyvnený sériou determinantov (dedičné, vonkajšie). Extroverti a emočne labilní jedinci viac inklinujú k alkoholu v spoločenských situáciách, riziková je aj rodičovská výchova bez smerovania a s nízkymi výchovnými hranicami. Čínska štúdia uvádza, že osoby v manželskom zväzku majú nižší sklon k ALD ako slobodní. Nižší socioekonomický status (SES) podmieňuje vyššiu incidenciu a prevalenciu zdravotných problémov, choroby a smrti. Ekonomické rozdiely ovplyvňujú vzťah medzi užívaním alkoholu a jeho dôsledkami. Ľudia s vyšším SES konzumujú podobné alebo väčšie množstvá alkoholu než ľudia s nižším SES, tí však znášajú neúmerne vysoké bremeno negatívnych dôsledkov. Výsledky štúdií jednotlivých aspektov SES (stupeň vzdelania, príjem, pracovná pozícia) vo vzťahu k ALD sú rozličné. Podľa dánskej štúdie nadmerné pitie alkoholu je dvakrát častejšie u mužov do 65 rokov s nízkym vzdelaním; silní pijani sú medzi nezamestnanými alebo nepracujúcimi z akéhokoľvek iného dôvodu. V našej štúdii všetci pacienti v produktívnom veku s alkoholovou cirhózou pečene alebo cirhózou pečene s účasťou alkoholu sú nezamestnaní alebo práceneschopní. Holandská kohortová štúdia zistila, že nezamestnanosť nad 6 mesiacov zvyšuje riziko nárazového pitia, avšak krátkodobá nezamestnanosť nevykazuje súvislosť. Skupina abstinentov má výrazne nižší SES a horší zdravotný stav ako ich rovesníci. U niektorých jednotlivcov nedávna nezamestnanosť zvyšuje pravdepodobnosť abstinencie. Finančná neistota, nezamestnanosť, stres a izolácia počas pandémie COVID-19 zvýšili konzumáciu alkoholu, zhoršili už prítomnú poruchu užívania alkoholu a prístup k liečbe. Pokračujúci nárast tejto záťaže a ALD predznamenáva aj nárast prevalencie konečného štádia choroby pečene.

Influence of social determinants on the onset of alcoholic liver disease
Alcoholic liver disease (ALD) is one of the most common liver disease and the leading diagnosis of a liver transplantation in Slovakia. The onset of ALD is influenced by a series of determinants (hereditary, external). Alcohol consumption is more typical for extroverts and individuals with emocional lability during a social oportunity. Parenting without direction and low upbringing borders are risk factors as well. According to Chinese study the fact that married people have lower risk of ALD than single living. A lower socio-economic status (SES) highten the incidence and prevalence of health problems, morbidity and mortality. Economic separations influence relationship between alcohol consumption and alcohol outcomes. People with higher SES use the similar amount of alcohol or more than people with a lower SES but the consequences are more severe in low SES. The results of studies of individal aspects of SES (level of education, income, work position) in relation to ALD are different. According to a Danish study, excessive drinking is twice more common among men under 65 with low education; heavy drinkers are found in unemployed, or not working for any other reason. In our study, all patients in productive age with alcoholic liver cirhosis or cirhosis with alcohol involvement are unemployed or unable to work. Dutch cohort study found that unemployment of more than 6 month increased the risk of binge drinking, but short-term unemployment showed no association. The abstinent group has significantly lower SES and worse health status than their peers. For some individuals, recent unemployment increases the likelihood of abstinence. Financial uncertainty, unemployment, increased alcohol consumption, as well as stress and isolation during the COVID-19 crisis, worsen alcohol disorder and access to treatment. The continuing increase of this burden and ALD also portends an increase in the prevalence of end- stage liver disease.
Keywords: alcoholic liver disease (ALD), socio-economic status (SES), excessive drinking of alcohol, unemployment

Ročník 2024  Témy časopisu Interná medicína 7 / 2024

PREDSEDNÍČKA
prof. MUDr. Ivica Lazúrová, DrSc., FRCP, FEFIM

ZÁSTUPCA PREDSEDNÍČKY
prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., MPH, FRCP

ČLENOVIA
prof. MUDr. Ivana Dedinská, PhD., MHA, FERA
doc. MUDr. Viera Fábryová, CSc., mim.
prof. MUDr. Viera Fedelešová, CSc.
doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., FESC
prof. MUDr. Martin Haluzík, CSc.
prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS.
prof. MUDr. Rudolf Hyrdel, CSc.
doc. MUDr. Zdenko Killinger, PhD.
doc. MUDr. Soňa Kiňová, PhD.
prof. MUDr. Peter Mitro, PhD.
prof. MUDr. Marián Mokáň, DrSc., FRCP Edin
prof. MUDr. Karel Pacák, DrSc.
doc. MUDr. Ján Podoba, CSc.
prof. MUDr. Ján Staško, PhD.
doc. MUDr. Mária Szántová, PhD.
prof. MUDr. Ivan Tkáč, PhD.

REDAKTORKA
Eva Stachová
e-mail: stachova@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Eva Melišová
mobil: 0948 059 239
e-mail: melisova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

ODBORNÁ KOREKTÚRA
doc. MUDr. Mária Szántová, PhD.

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Eva Doktorová

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení. Maximálny rozsah je 7 strán (veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5) s najviac šiestimi obrázkami (grafmi) .V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píše s dôrazom na jeho praktické využitie ambulantnými internistami a praktickými lekármi .

Kazuistika
Maximálny rozsah je 7 strán . Členenie: súhrn, úvod, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimálnym textom, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana . Uveďte názov práce v slovenčine/čestine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Všeobecné lekárstvo
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšete na počítači v niektorých z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, umiestnite na záver práce
- rozlišujte dôsledné čísla 1, 0 al, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri použití prvého

NÁLEŽITOSTI

autorov prác RUKOPISU, názvy 1 všetkých. Adresa prvého autora vrátane telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn -stručné zhrnutie obsahu príspevku v rozsahu maximálne 10 riadkov (len pri prehľadových prácach, kazuistikách a Prílohy - Všeobecné lekárstvo). Píste v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla(zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri prehľadných prácach a Prílohy - Všeobecné lekárstvo)
5. Vlastný text
Ak vkladáte obrázky dokumentu, tiež nájdete ich originálne súbory vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú predlohu označte číslom, pod ktorým je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. jednotnej osobe alebo množnému číslu (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované chronologicky odvážne, odkazy v texte sú uvádzané číslo citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 20 citácií.

Príklady citácií:
1. Shaheen NJ, Crosby NA, Bozymski EM, et al. Existuje tendencia publikácií uvádzať riziko rakoviny v Barrettovom pažeráku? Gastroenterology 2000; 119: 333-338.
2. Stenestrand U, Wallentin L. Švédsky register srdcovej intenzívnej starostlivosti (RIKS-HIA): Včasná liečba statínmi po akútnom infarkte myokardu a 1-ročné prežívanie. JAMA 2001; 285(4): 430-436.
3. Študijná skupina LIPID. Prevencia kardiovaskulárnych príhod a smrti pravastatínom u pacientov s koronárnou chorobou srdca v zahraničí v rozsahu počiatočných hladín cholesterolu. N Engl J Med 1998; 339: 1349-1357.
4. Jurkovičová O, Spitzerová H, Cagáň S. Komorové arytmie a náhla srdcová smrť pri akútnom infarkte myokardu. Bratisl Lek Listy1997; 98: 379-389.
5. Osborne BE. Elektrokardiogram potkana. In: Budden R, Detweiler DK, Zbinden G. Elektrokardiogram potkanov vo farmakológii a toxikológii. Oxford: Pergamon Press 1981: 15-27.

V citáciách za krstnými menami nie sú bodky. Za autormi nie je dvojbodka, ale bodka. Za rokom vydania je bodkočiarka, pred stranami je dvojbodka. Ak je autor jeden, dvaja alebo traja - treba uviesť všetkých. Pri viacerých ako troch autoroch uviesť prvých troch a „et al“, v slovenských a českých citáciách „a spol.“.

uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 5 otázok ak nim po 4 odpovediach s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:
Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelový faktor

Redakcia si musela robiť právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude potrebný súhlas autora. Všetky články sú dvojstupňovo recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi internistov a praktických lekárov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk