Téma: Funkčná urológia

Prediktívna hodnota latencie bulbokavernózneho reflexu v diagnostike neurogénnych dysfunkcií dolných močových ciest

Simone Fin, Natália Jankovičová, Ján Švihra sr., Egon Kurča

Úvod: Bulbokavernózny reflex (BCR) je somatický polysynaptický reflex sprostredkovaný nervus pudendus a sakrálnymi segmentmi miechy S2–S4. Elektromyografické vyšetrenie latencie BCR poskytuje objektívnu informáciu o integrite sakrálnych reflexných oblúkov a môže byť prínosné v diagnostike neurogénnych dysfunkcií dolných močových ciest. Cieľom štúdie je prediktívna hodnota latencie BCR v diagnostike neurogénnych dysfunkcií dolných močových ciest.
Klinický súbor a metódy: Do prospektívnej observačnej štúdie bolo zaradených 64 pacientov s dysfunkciou dolných močových ciest neurogénneho (nLUTD) a nonneurogénneho pôvodu (non-LUTD). Vstupnými kritériami boli vek nad 18 rokov a trvanie symptómov viac ako 12 mesiacov. Všetci pacienti absolvovali urologické, neurologické a urodynamické vyšetrenie. Latencia bulbokavernózneho reflexu bola meraná elektromyograficky pomocou povrchovej stimulačnej elektródy aplikovanej na oblasť nervus dorsalis penis alebo clitoridis a ihlovej registračnej elektródy z musculus bulbocavernosus. Hodnota latencie do 40 ms bola považovaná za fyziologickú.
Výsledky: Súbor tvorilo 13 mužov (20,3 %) a 51 žien (79,7 %) s priemerným vekom 50,5 roka. Neurogénna dysfunkcia dolných močových ciest bola potvrdená u 42 pacientov. Patologická latencia BCR bola zistená u 57,1 % pacientov s neurogénnou hypoaktivitou detruzora, zatiaľ čo u pacientov bez tejto poruchy bol fyziologický nález BCR v 77 % prípadov. Pozitívna prediktívna hodnota patologickej latencie BCR pre diagnostiku nLUTD dosiahla 87,5 %. Bola preukázaná stredne silná pozitívna korelácia medzi patologickou latenciou BCR a neurogénnou hypoaktivitou detruzora (Spearmanov korelačný koeficient ρ = 0,527; p < 0,001).
Záver: Elektromyografické vyšetrenie latencie bulbokavernózneho reflexu predstavuje užitočný doplnok diagnostiky neurogénnych dysfunkcií dolných močových ciest, najmä pri poruchách vyprázdňovania moču podmienených postihnutím sakrálnych miechových segmentov. Vyšetrenie BCR môže prispieť k presnejšej diferenciácii neurogénnej etiológie porúch mikcie.
 

Predictive Value of Bulbocavernosus Reflex Latency in the Diagnosis of Neurogenic Lower Urinary Tract Dysfunction
Introduction: The bulbocavernosus reflex (BCR) is a somatic polysynaptic reflex mediated by the pudendal nerve and the sacral spinal segments S2–S4. Electromyographic assessment of BCR latency provides objective information on the integrity of sacral reflex arcs and may be useful in the diagnostic evaluation of neurogenic lower urinary tract dysfunction. The aim of the study is to evaluate the predictive value of bulbocavernosus reflex latency in the diagnosis of neurogenic lower urinary tract dysfunction.
Methods: A total of 64 patients with lower urinary tract dysfunction of neurogenic (nLUTD) and non-neurogenic (nonLUTD) origin were enrolled in this prospective observational study. Inclusion criteria were age over 18 years and persistence of symptoms for more than 12 months. All patients underwent urological, neurological, and urodynamic evaluation. Bulbocavernosus reflex latency was assessed electromyographically using a surface stimulation electrode applied to the dorsal nerve of the penis or clitoris, and a needle recording electrode inserted into the bulbocavernosus muscle. A BCR latency of ≤ 40 ms was considered physiological.
Results: The study cohort consisted of 13 men (20.3%) and 51 women (79.7%) with a mean age of 50.5 years. Neurogenic lower urinary tract dysfunction was confirmed in 42 patients. Pathological BCR latency was observed in 57.1% of patients with neurogenic detrusor underactivity, whereas a physiological BCR latency was present in 77.0% of patients without detrusor underactivity. The positive predictive value of pathological BCR latency for the diagnosis of nLUTD was 87.5%. A moderate positive correlation was demonstrated between pathological BCR latency and neurogenic detrusor underactivity (Spearman’s correlation coefficient ρ = 0.527; p < 0.001).
Conclusion: Electromyographic assessment of bulbocavernosus reflex latency represents a valuable adjunct in the diagnostic work-up of neurogenic lower urinary tract dysfunction, particularly in patients with voiding disorders related to impairment of sacral spinal segments. BCR evaluation may contribute to a more accurate differentiation of the neurogenic etiology of lower urinary tract symptoms.
Key words: bulbocavernosus reflex; BCR latency; neurogenic lower urinary tract dysfunction; pudendal nerve; electromyography
 

Ročník 2026  Témy časopisu Klinická urológia 1 / 2026

PREDSEDA
prof. MUDr. Ján Kliment, CSc.

ČLENOVIA
MUDr. Vladimír Baláž, PhD.
prof. MUDr. Ján Breza, DrSc.
prof. MUDr. Peter Bujdák, PhD.
doc. MUDr. Pavol Dubinský, PhD.
prof. MUDr. Tomáš Hanuš, DrSc.
prof. MUDr. Milan Hora, Ph.D., MBA
doc. MUDr. Ladislav Jarolím, CSc.
MUDr. Ľubomír Lachváč, PhD.
doc. MUDr. Ján Ľupták, PhD.
doc. MUDr. Ivan Minčík, PhD.
prof. MUDr. Vincent Nagy, PhD., MPH
prof. MUDr. Dalibor Ondruš, DrSc.
prof. MUDr. Dalibor Pacík, CSc.
prof. MUDr. Vladimír Študent, Ph.D.
prof. MUDr. Ján Švihra, PhD.
prof. MUDr. Ladislav Valanský, PhD.
doc. MUDr. František Záťura, Ph.D.
prof. MUDr. Peter Zvara, PhD.

RECENZENTI
MUDr. Vladimír Baláž, PhD.
prof. MUDr. Ján Breza, DrSc.
prof. MUDr. Peter Bujdák, PhD.
MUDr. Boris Eliáš, PhD.
MUDr. Ján Kliment, PhD., FEBU
doc. MUDr. Ján Krhut, Ph.D.
doc. MUDr. Ján Ľupták, PhD.
prof. MUDr. Vincent Nagy, PhD., MPH
prof. MUDr. Dalibor Ondruš, DrSc.
prof. MUDr. Vladimír Študent, Ph.D.
prof. MUDr. Ján Švihra, PhD.
prof. MUDr. Ladislav Valanský, PhD.

ODBORNÝ REDAKTOR
prof. MUDr. Ján Švihra, PhD.

REDAKTORKA
Mgr. Katarína Paukeje
e-mail: paukeje@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Ing. Dana Chodasová
mobil: 0904 272 258
e-mail: chodasova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Eva Doktorová

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.

RUBRIKY

Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení.
Maximálny rozsah je 7 strán (veľkosť písma 12, typ písma ARIAL, TIMES, riadkovanie 1,5). V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí.

Pôvodné práce
Maximálny rozsah je 10 strán.
Členenie:

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimálnym textom, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 3 strany. Členenie: úvod, vlastný prípad, záver, literatúra.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany) , správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana . Uveďte názov práce v slovenčine/čestine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

SPRACOVANIE RUKOPISU:
Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
– píšte na celú šírku riadkov (ENTER priezviská až na konci odstavcov)
– neupravujte text do stĺpcov – nezalamujte, tabuľky čísla umiestnite na záver práce
– rozlišujte dôsledné 1, 0 a písmená l, O
– zátvorky sú vždy okrúhle štruktúry ( ) – skratky
vždy vysvetlené pri ich

NÁLEŽITOSTI RUKOPIZOV : 1. 2 adresy autora . 2. Materiál a metódy (neuvádzať názov pracoviska) 3. Výsledky 4. Záver 5. Kľúčové slová – v. rozsah 3-6. Píste v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku). 3. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová 4. Vlastný text Ak vkladáte do dokumentu, pošlite tiež ich originálne súbory vo formáte „jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú predlohu označte číslom, pod ktorým je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. jednotnej osobe alebo množnému číslu (zjednotiť podľa typu článku). Vo vlastnom texte nepoužívať zvýraznenie textu napr. podčiarknutý text, hrubé písmo, s výnimkou nadpisov, odvolávok na obrázky, tabuľky, grafy. 5. Literatúra Citácie sú očíslované chronologicky hrubým písmom, odkazy v texte sú uvádzané číslo citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 30 citácií. 6. Dôraz sa kladie na citácie prác uverejnených v Klinickej urológii. 7. Citácie Citácia znamená vo všeobecnosti: meno autora (autorov), názov práce, názov časopisu, rok vydania, ročník, strany. Príklady citácií: 1. Shaheen NJ, Crosby NA, Bozymski EM. Je v hlásení rizika rakoviny v Barrettovom pažeráku skreslená publikácia? Gastroenterology 2000; 119: 333 – 338. 2.




















Stenestrand U, Wallentin L. Švédsky register srdcovej intenzívnej starostlivosti (RIKS-HIA): Včasná liečba statínmi po akútnom infarkte myokardu a 1-ročné prežívanie. JAMA 2001; 285: 430-436.
3. Študijná skupina LIPID. Prevencia kardiovaskulárnych príhod a smrti pravastatínom u pacientov s koronárnou chorobou a širokým rozsahom počiatočného hladín cholesterolu. N Engl J Med 1998; 339: 1349-1357.
4. Jurkovičová O, Spitzerová H, Cagáň S. Komorové arytmie a náhla srdcová smrť pri akútnom infarkte myokardu. Bratislava Lek Listy 1997; 98: 379-389.
5. Osborne BE. Elektrokardiogram potkana. In: Budden R, Detweiler DK, Zbinden G. Elektrokardiogram potkanov vo farmakológii a toxikológii. Oxford: Pergamon Press 1981: 15-27.

V citáciách za krstnými menami nie sú bodky. Za autormi nie je dvojbodka, ale bodka. Za rokom vydania je bodkočiarka, pred stranami je dvojbodka. Ak je autor jeden, dvaja alebo traja - treba uviesť všetkých. Pri viacerých ako troch autoroch uviesť prvých troch a „et al“, v slovenských a českých citáciách „a spol.“.

Všetci autori svojim podpisom deklarujú, že prídu na prípravu predloženej práce a súhlasia so spoluautorom.

AUTODIDAKTICKÝ TEST

kvôli prehľadňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu článku dodať 4 ak nim po 4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:

Ktorý z faktorovvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endoteliálny rastový faktor

Redakcia si musela robiť právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi urológov a príbuzných špecializácií.
Povinnou súčasťou každého rukopisu je vyhlásenie o konflikte záujmov, ako aj čestné vyhlásenie o tom, že práca nebola publikovaná v inom období.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: paulenova@amedi.sk