Téma: Pôvodné práce

Laktácia a faktory vplývajúce na jej rozvoj

Ľudmila Gburová, Milan Kuchta

Úvod: Dojčenie je fyziologický, prirodzený spôsob výživy dojčiat, malých detí a materské mlieko je špecificky prispôsobené aktuálnym potrebám dieťaťa. Podpora dojčenia je veľmi dôležitá vo viacerých oblastiach zdravia jednotlivca i z celospoločenského hľadiska a pre jej efektivitu je nutné poznať aj výsledky týchto podporných snažení.
Cieľ: Zistiť vplyvy rôzneho spôsobu pôrodu (vaginálny, inštrumentálny, cisárskym rezom, za použitia analgézie – EDA) na úspešnosť dojčenia u novorodencov a detí do veku 6 mesiacov. Kvôli čo najvyššej miere homogénnosti skúmaných podmienok sme do vyhodnotenia zaradili narodených iba v jednom zdravotníckom zariadení.
Materiál a metódy: Skúmaný súbor tvorilo 800 detí narodených v roku 2016 v NsP Bardejov. Sledovaný súbor bol rozdelený do 2 skupín. Prvú skupinu tvorili deti, ktoré boli počas hospitalizácie na novorodeneckom oddelení minimálne raz dokrmované náhradnou počiatočnou mliečnou formulou, či už v dôsledku nedostatočného alebo oneskoreného rozvoja laktácie. Druhú skupinu tvorili deti, ktoré boli počas pobytu v pôrodnici výlučne dojčené. V súbore 2. skupiny (dojčené) sme vyhodnotili údaje o dojčení u 583 detí (v závislosti od spôsobu pôrodu), v 3. a v 6. mesiaci ich života.
Výsledky: Výlučne dojčených bolo pri prepustení z pôrodnice 631 novorodencov (78,9 %), z toho bolo 73,2 % detí porodených vaginálnym spôsobom – záhlavím, 20,9 % detí bolo narodených cisárskym rezom a 5,3 % bolo rodených za inštrumentálnej asistencie – vákuumextraktor a/alebo forceps. V EDA bolo pri prepustení výlučne dojčených 8,7 % detí. Z celkového počtu narodených detí vaginálnym pôrodom bolo výlučne dojčených pri prepustení takmer 85 % detí, v 3. mesiaci bolo dojčených 65 % detí a v 6. mesiaci takmer 55 %. Z detí narodených cisárskym rezom bolo v pôrodnici výlučne dojčených 64 %, v 3. mesiaci bolo dojčených 45 % a v 6. mesiaci 36 %, a z detí, ktoré sa narodili inštrumentálnym pôrodom, bolo výlučne dojčených v pôrodnici 74 %, v 3. mesiaci bolo dojčených 52 % a v 6. mesiaci 39 % detí.
Záver: Vzostup počtu S. C. za posledných 25 rokov bol na Slovensku takmer 4násobný, z 8 % na 30 %. Aj tento nárast sa môže podieľať na tom, že percento výlučne dojčených detí by mohlo byť vyššie. Výsledky poukazujú na to, že pôrod cisárskym rezom má najvýraznejší negatívny vplyv na rozvoj laktácie, kde počas pobytu na oddelení má problém s dojčením takmer každé 3. dieťa. Inštrumentálny pôrod zase výraznejšie vplýva na dĺžku dojčenia, keď 3 zo 4 detí odchádzajú z pôrodnice výlučne dojčené, avšak v 6. mesiaci nie je dojčená ani polovica týchto detí.

Lactation and factors influencing its development
Introduction: Breastfeeding is a physiological, natural way of feeding the infants and small children. Breast milk is accurately adjusted to the present needs of a child. The support of breastfeeding is significant in several areas of the health of an individual also from the society-wide view, and for its effectiveness, it is necessary to know also the result of these supportive efforts.
Aim: To find out the influence of the various ways of labour (vaginal, instrumental, caesarean section, with use of analgesia – EDA) on the successfulness of breastfeeding in new-borns and children up to 6-year-old. Due to the highest possible rate of homogeneity of investigated conditions, we included the assessment of those born in the same health institution.
Material and methods: In the investigated group, there were 800 children born in the year 2016 in Hospital with Polyclinic in Bardejov. The followed group was divided into two groups. In the first group, there were children, who were during the hospitalization at the neonatal word minimum once given the supplementary feeding with the initial milk formula, either due to insufficient or late development of the lactation. In the second group (breastfed) some children were during the stay in the hospital just breastfed. In the second group (breastfed) we evaluated the data on breastfeeding in 583 children (depending on the type of labour), in the 3rd and 6th month of their life.
Results: Exclusively breastfed at the discharge from the maternity hospital were 631 new-borns (78.9%), out of them the 73.2% were children born vaginally – with occiput, 20.9% of children were born with caesarean section, 5.3% were born under instrumental assistance – vacuum-extractor a/or forceps. In EDA there were at the discharging from hospital 8.7% exclusively breastfed children. Out of the overall number of born children in vaginal labour, there were almost 85% exclusively breastfed at the discharge, in the 3rd months 45% were breastfed and in the 6th month almost 55%. From children born with caesarean section, 64% were exclusively breastfed at a hospital, in the 3rd month 45% were breastfed and in 6th month 36% and from children born in the instrumental labour, 74% were exclusively breastfed at a hospital, in the 3rd month 52% and 6th month 39% of children.
Conclusion: Increase in the number of S.C within the last 25 years was almost 4-time higher, from 8% to 30%. This increase can also contribute that the fact that the percentage of exclusively breastfed children might be higher. The results show that the caesarean section labour has the most significant impact of the development of lactation, where during the stay at the department, almost every third child has problems with breastfeeding. Whereas the instrumental labour more significantly influences the length of breastfeeding when 3 out of 4 children leave the maternity hospital as exclusively breastfed. However, in the 6th month, neither half of these children are breastfed.
Keywords: breastfeeding, risk factors, epidural analgesiathth

Ročník 2020  Témy časopisu Pediatria 4 / 2020

PREDSEDA
prof. MUDr. Peter Bánovčin, CSc. (Martin, SR)

PODPREDSEDA
prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA (Martin, SR)

ČLENOVIA
doc. MUDr. Mario Barreto, PhD. (Rím, Taliansko)
doc. MUDr. Vladimír Bzdúch, CSc. (Bratislava, SR)
dr n.med. Joachim Buchwald (Rabka, Poľsko)
doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof. (Martin, SR)
MUDr. Peter Ďurdík, PhD. (Martin, SR)
doc. MUDr. Katarína Furková, CSc., mim. prof. (Bratislava, SR)
prof. dr. med. Janusz Haluszka (Krakow, Poľsko)
doc. MUDr. Zuzana Havličeková, PhD. (Martin, SR)
MUDr. Marian Hrebík, MPH (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Hana Hrstková, CSc. (Brno, ČR)
prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD., MPH (Martin, SR)
doc. MUDr. Ľubica Jakušová, PhD. (Martin, SR)
prof. MUDr. Alexandra Kolenová, PhD. (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Ľudmila Košťálová, CSc. (Bratislava, SR)
prof MUDr. Karol Kralinský, PhD. (Banská Bystrica, SR)
prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof. (Košice, SR)
prof. MUDr. Vladimír Mihál, CSc. (Olomouc, ČR)
doc. MUDr. Slavomír Nosáľ, PhD. (Martin, SR)
prof. MUDr. Petr Pohunek, CSc. (Praha, ČR)
MUDr. Elena Prokopová (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Roman Prymula, CSc., Ph.D. (Hradec Králové, ČR)
MUDr. Zuzana Rennerová, PhD. (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. (Bratislava, SR)
MUDr. Pavol Šimurka, PhD. (Trenčín, SR)
MUDr. Marta Špániková (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Veronika Vargová, CSc. (Košice, SR)
prof. Maria Pia Villa, MD., PhD. (Rím, Taliansko)
prof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc. (Martin, SR)

REDAKTORKA
Eva Stachová
e-mail: stachova@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Eva Melišová
mobil: 0948 059 239
e-mail: melisova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

ODBORNÁ KOREKTÚRA
doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof. 

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Eva Doktorová

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.

 

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení.
Maximálny rozsah je 7 strán textu (typ písma Times New Roman, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5). Neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce. Do článku použite najviac 6 obrázkov (grafov). Obrázky nevkladajte do Wordu, ale pošlite ich originálne súbory zvlášť vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory zvlášť. V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píšte s dôrazom na jeho praktické využitie pre pediatrov.

Pôvodné práce
Pôvodná práca prináša vedecké spracovanie študovanej problematiky. Je rozdelená do obvyklých častí spolu so štruktúrovaným súhrnom. Ak ide o pôvodnú prácu, vyžaduje sa štruktúrovaný súhrn s piatimi časťami:
Východisko: Stručne (2 - 3 vety) uviesť poznatky, prípadne ich nedostatok, z ktorých autori vychádzali pri koncepcii práce. Súbor: Presne, číselnými hodnotami charakterizovať vyšetrovaný a kontrolný súbor (vek, pohlavie, vyšetrované vzorky, číselné hodnoty; pacienti nie sú materiál, ale súbor).
Metódy: Výstižne definovať použité metódy, prístroje a postupy. Súbor a metódy možno podľa potreby spojiť.
Výsledky: Uviesť najdôležitejšie konkrétne číselné výsledky, rozptyl štatistických hodnôt v konfrontácii s literatúrou.
Záver: Jasne uviesť nové poznatky, ktoré práca priniesla, a ich význam pre prax alebo rozvoj vedy. Na záver súhrnu treba uviesť Kľúčové slová v osobitnom riadku v rozsahu 3 - 6 slov.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 5 strán. Členenie: úvod, abstrakt, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimom textu, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana. Uveďte názov práce v slovenčine/češtine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Medziodborová téma
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte klávesnicu ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce
- rozlišujte dôsledne čísla 1, 0 a písmená l, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri ich prvom použití

NÁLEŽITOSTI RUKOPISU

1. Výstižný názov práce, mená a priezviská všetkých autorov vrátane titulov, pracoviská autorov. Adresa prvého autora vrátane čísla telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn - štruktúrovaný obsah: úvod, ciele, metódy, výsledky, záver v rozsahu maximálne 10 riadkov, písať v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohe - Medziodborová téma).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri Prehľadových prácach a Prílohe - Medziodborová téma)
5. Vlastný text
Do článkov písaných vo Worde nevkladajte obrázky, ale pošlite ich originálne súbory zvlášť vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory samostatne. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú prílohu označte číslom, pod ktorou je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované abecedne podľa priezviska prvého autora boldom, odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 25 citácií, najmä z posledných 5. rokov.

Príklady citácií:
1. BRISCOE M.H.,CLARK T.J., SIMONCELI G.H., DEVILD P.S. Preparing scientificillustrations? A guide to better posters, presentations andpublications. 2nd ed. New York: Springer-Verlag, 1996, 217 pp.
2. BURNARD, P. Writing for publication: a guide for those who must. Nurse Educ Today, 17, 1999, p. 208-212.
3. CARROLL, L. Exploring genes and genetic disorders [online]. Nov. 2004 [cit. 2005-02-10]. Dostupné na internete:[http://www.germany.eu.net/books/alice/html].
4. ČERVEŇOVÁ O., POLÁK V., VICIANOVÁ K. Sríning a liečebné postupyanomálii uropoetického systému v novorodeneckom veku. Čs Pediat, 48, 1993, s. 233-236.
5. KOLLMANOVÁ S., BUBENÍKOVÁ L. Atlas medicínskych ilustrácii. 5. vyd. Martin: Osveta, 2001, 205 s.
6. OSBORNE B.E. The electrocardiogram of the rat. In: BUDDEN R.,DETWEIERD K., ZBINDEN G. The rat electrocardiogram in pharmacology and toxicology. Oxford: Pergamon Press, 1981, p. 15-27.

V citáciách za krstnými menami sú bodky. Za autormi je bodka. Za rokom vydania je bodka. Za skratkou strany p. alebo s. je bodka. V citáciách treba uviesť všetkých autorov. Nedávať skratku „et al“.

Kvôli uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 4 otázky a k nim po 4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:

Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelialny rastový faktor

Redakcia si vyhradzuje právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas autora. Všetky články sú recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi pediatrov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk