Amedi.sk
Dovoľujeme si Vás upozorniť, že naša web stránka
je určená iba pre odbornú lekársku verejnosť.
Časopis Pediatria – Článok Polysomnografia – polygrafia a pH-metria v diferenciálnej diagnostike recidivujúcich ochorení respiračného traktu

Pediatria

Vedecko-odborný lekársky časopis
4x ročne
1336-863X

Časopis je indexovaný v Slovenskej národnej bibliografii, Bibliographia medica Slovaca (BMS) a zaradený do citačnej databázy CiBaMed.
Všetky články sú recenzované.
Vydavateľ nenesie zodpovednosť za údaje a názory autorov jednotlivých článkov či inzerátov.
Články na šedých stranách sú firemnými prezentáciami alebo nerecenzovanými informáciami, za ktorých obsah zodpovedá autor.
Reprodukcia obsahu je povolená len s priamym súhlasom redakcie.

Predplatné
Pediatria
Pediatria
Vedecko-odborný lekársky časopis
4x ročne
Predplatné na rok 2024: 24.00 €
Téma: Pôvodné práce

Polysomnografia – polygrafia a pH-metria v diferenciálnej diagnostike recidivujúcich ochorení respiračného traktu

Zlatica Ďurošková, Josef Tenora, Milan Kuchta

Úvod. Akútne respiračné infekty patria medzi najčastejšie ochorenia u detí, najmä v prvých piatich rokoch života. Za „fyziologickú“ chorobnosť sa u detí v predškolskom veku považuje 6-8 epizód a u detí v školskom veku 2-4 epizódy nezávažného respiračného infektu za rok. V 80 – 90 % prípadov je etiológia vírusová. Pri recidivujúcich ochoreniach sa na ich etiológii podieľajú aj iné faktory (poruchy imunity, bronchiálna hyperreaktivita, cudzie telesá v respiračnom trakte, anatomické odchýlky, systémové ochorenia, gastroezofágový reflux a i.). Vzhľadom na rôznorodú etiológiu je pri recidivujúcom či chronickom ochorení nutné komplexné vyšetrenie a cielená terapia.
Ciel. Cieľom bolo posúdiť, akú úlohu hrá polysomnografia a pH-metria v diferenciálnej diagnostike ochorení respiračného traktu u detí.
Materiál a metódy. Vyšetrili sme 150 detí hospitalizovaných na detskom oddelení v období 25. 4. 2012 – 25. 5. 2018. Pacienti boli odoslaní na plánované vyšetrenia pomocou pH-metrie a polysomnografickým skríningom. Klinickými prejavmi pacientov boli recidivujúce respiračné infekty (39,3 %), denný kašeľ (24,7 %), nočný kašeľ (18,7 %), recidivujúce laryngitídy (8,7 %), dysfónia (4 %), pocit dušnosti (3,3 %), recidivujúce sínusitídy (1,3 %). Deti na vyšetrenia odoslali alergiológovia (58,7 %), všeobecní lekári pre deti a dorast (19,3 %), gastroenterológovia (16 %) a ORL lekári (6 %).
Výsledky. Z celkového počtu 150 vyšetrených detí bolo 53 % chlapcov a 47 % dievčat, vo vekovom rozmedzí 3 – 18 rokov, najviac hospitalizovaných detí bolo vo veku 4-6 rokov (12,6 – 16 %). Výsledok 24-hodinového vyšetrenia pH-metriou bol negatívny v 28,7 %, pozitívny v 64 % a v 7,3 % sa vyšetrenie nerealizovalo. Všetky deti mali respiračné problémy, ktoré u nich dominovali. Len 20,6 % detí malo súčasne gastrointestinálne problémy. Polysomnografickým vyšetrením sme hodnotili apnoe/hypopnoe index, ktorý bol u 79,3 % pacientov negatívny a u 20,7 % pozitívny. U 14 % detí bol súčasne pozitívny výsledok oboch vyšetrení. Po 3-mesačnej komplexnej terapii sa zlepšili klinické aj kontrolné prístrojové vyšetrenia u väčšiny pacientov.
Záver. Respiračné ochorenia sú v detskom veku častým dôvodom návštevy lekára. Jednou z príčin, ktorá sa podieľa na recidívach, je gastroezofágový reflux, ktorý sa u detí nemusí prejaviť gastrointestinálnymi problémami a vtedy je v diferenciálnej diagnostike vhodné využiť pH-metriu. GERD môže byť spojená aj s poruchami spánku alebo poruchami dýchania počas spánku a vtedy na objektivizáciu tohto vzťahu a na prípadné určenie jej stupňa závažnosti, možno využiť skríningové polysomnografické vyšetrenie.

Polysomnography - polygraphy and pH-metry in the differential diagnosis of recurrent diseases of the respiratory tract
Introduction. Acute respiratory infections belong to the most frequent diseases in children, mainly in the first five years of life. As ‘physiological’ morbidity in preschool children is considered 6-8 episodes and in school children 2-4 episodes of insignificant respiratory infections a year. In 80-90% of cases, the aetiology is viral. In recurrent diseases, other factors also contribute to their aetiology (immunity disorders, bronchial hyperactivity, foreign bodies in the respiratory tract, anatomic deviations, systemic diseases, gastro-oesophageal reflux, and others). Regarding the various aetiology, a complex examination and targeted therapy are inevitable at recurrent or chronic illness.
Aim: The aim was to evaluate which role polysomnography and pH-metry play in the differential diagnosis of the respiratory tract diseases in children.
Material and methods: We examined 150 children hospitalized at the paediatric department in the period of 25 Apr 2012 – 25 May 2018. The patients were sent for planned examinations with pH-metry and polysomnographic screening. Clinical manifestations of patients were recurrent respiratory infections (39.3 %), daily cough (24.7 %), night cough (18.7 %), recurrent laryngitis (8.7 %), dysphonia (4 %), feeling of breathlessness (3.3 %), recurrent sinusitis (1.3 %). Children were sent for examination by allergists 58.7 %), general practitioners for children and adolescents (19.3 %), gastroenterologists (16 %) and ORL doctors (6 %).
Results: Out of the total number 150 examined children there were 53 % of boys and 47 % girls at the age 3 – 18 years, most of the hospitalized children were at the age 4-6 years (12.6 – 16 %). The result of 24-hour examination with pH-metry was negative in 28.7 %, positive in 64 % and in 7.3 % the test was not done. All children had respiratory problems, which dominated in them. Just 20.6% of children had gastrointestinal problems at the same time. With polysomnographic examination, we evaluated the apnoea/hypopnoea index, which was in 79.3% of patients negative and 20.7% positive. In 14% of children, there was a positive result of both examinations. After a 3-month complex therapy, the clinical and control instrumental examination improved in most patients.
Conclusion: Respiratory diseases are in childhood a frequent reason for seeing a doctor. One of the causes which contributes to relapses is gastroesophageal reflux, which in children not necessarily manifests with gastrointestinal problems and then it is suitable to use pH-metry in the differential diagnosis. GERD might be linked with the disorders of sleep or disorders in breathing during the sleep and then to objectify this relation and possibly to determine its level of seriousness screening polysomnographic examination might be used.
Keywords: GERD, children, polysomnography, polygraphy, pH-metry, relapsing diseases of the respiratory tract

Pediatria (Bratisl.) 2020; 15 (3): 177-182
CELÝ OBSAH ČLÁNKU JE DOSTUPNÝ IBA PRE PRIHLÁSENÝCH PREDPLATITEĽOV Prihlásiť sa

Ročník 2020  Témy časopisu Pediatria 3 / 2020

Prehľadové práce

Kazuistiky

PREDSEDA
prof. MUDr. Peter Bánovčin, CSc. (Martin, SR)

PODPREDSEDA
prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA (Martin, SR)


ČLENOVIA
doc. MUDr. Mario Barreto, PhD. (Rím, Taliansko)
doc. MUDr. Vladimír Bzdúch, CSc. (Bratislava, SR)
dr n.med. Joachim Buchwald (Rabka, Poľsko)
doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof. (Martin, SR)
MUDr. Peter Ďurdík, PhD. (Martin, SR)
doc. MUDr. Katarína Furková, CSc., mim. prof. (Bratislava, SR)
prof. dr. med. Janusz Haluszka (Krakow, Poľsko)
doc. MUDr. Zuzana Havličeková, PhD. (Martin, SR)
MUDr. Marian Hrebík, MPH (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Hana Hrstková, CSc. (Brno, ČR)
prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD., MPH (Martin, SR)
doc. MUDr. Ľubica Jakušová, PhD. (Martin, SR)
prof. MUDr. Alexandra Kolenová, PhD. (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Ľudmila Košťálová, CSc. (Bratislava, SR)
prof MUDr. Karol Kralinský, PhD. (Banská Bystrica, SR)
prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof. (Košice, SR)
prof. MUDr. Vladimír Mihál, CSc. (Olomouc, ČR)
doc. MUDr. Slavomír Nosáľ, PhD. (Martin, SR)
prof. MUDr. Petr Pohunek, CSc. (Praha, ČR)
MUDr. Elena Prokopová (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Roman Prymula, CSc., Ph.D. (Hradec Králové, ČR)
MUDr. Zuzana Rennerová, PhD. (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. (Bratislava, SR)
MUDr. Pavol Šimurka, PhD. (Trenčín, SR)
MUDr. Marta Špániková (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Veronika Vargová, CSc. (Košice, SR)
prof. Maria Pia Villa, MD., PhD. (Rím, Taliansko)
prof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc. (Martin, SR)

REDAKTORKA
Eva Stachová
e-mail: stachova@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk


MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Eva Melišová
mobil: 0948 059 239
e-mail: melisova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

ODBORNÁ KOREKTÚRA
doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof. 

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Eva Doktorová

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.

 

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení.
Maximálny rozsah je 7 strán textu (typ písma Times New Roman, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5). Neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce. Do článku použite najviac 6 obrázkov (grafov). Obrázky nevkladajte do Wordu, ale pošlite ich originálne súbory zvlášť vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory zvlášť. V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píšte s dôrazom na jeho praktické využitie pre pediatrov.

Pôvodné práce
Pôvodná práca prináša vedecké spracovanie študovanej problematiky. Je rozdelená do obvyklých častí spolu so štruktúrovaným súhrnom. Ak ide o pôvodnú prácu, vyžaduje sa štruktúrovaný súhrn s piatimi časťami:
Východisko: Stručne (2 - 3 vety) uviesť poznatky, prípadne ich nedostatok, z ktorých autori vychádzali pri koncepcii práce. Súbor: Presne, číselnými hodnotami charakterizovať vyšetrovaný a kontrolný súbor (vek, pohlavie, vyšetrované vzorky, číselné hodnoty; pacienti nie sú materiál, ale súbor).
Metódy: Výstižne definovať použité metódy, prístroje a postupy. Súbor a metódy možno podľa potreby spojiť.
Výsledky: Uviesť najdôležitejšie konkrétne číselné výsledky, rozptyl štatistických hodnôt v konfrontácii s literatúrou.
Záver: Jasne uviesť nové poznatky, ktoré práca priniesla, a ich význam pre prax alebo rozvoj vedy. Na záver súhrnu treba uviesť Kľúčové slová v osobitnom riadku v rozsahu 3 - 6 slov.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 5 strán. Členenie: úvod, abstrakt, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimom textu, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana. Uveďte názov práce v slovenčine/češtine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Medziodborová téma
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte klávesnicu ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce
- rozlišujte dôsledne čísla 1, 0 a písmená l, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri ich prvom použití

NÁLEŽITOSTI RUKOPISU

1. Výstižný názov práce, mená a priezviská všetkých autorov vrátane titulov, pracoviská autorov. Adresa prvého autora vrátane čísla telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn - štruktúrovaný obsah: úvod, ciele, metódy, výsledky, záver v rozsahu maximálne 10 riadkov, písať v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohe - Medziodborová téma).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri Prehľadových prácach a Prílohe - Medziodborová téma)
5. Vlastný text
Do článkov písaných vo Worde nevkladajte obrázky, ale pošlite ich originálne súbory zvlášť vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory samostatne. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú prílohu označte číslom, pod ktorou je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované abecedne podľa priezviska prvého autora boldom, odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 25 citácií, najmä z posledných 5. rokov.

Príklady citácií:
1. BRISCOE M.H.,CLARK T.J., SIMONCELI G.H., DEVILD P.S. Preparing scientificillustrations? A guide to better posters, presentations andpublications. 2nd ed. New York: Springer-Verlag, 1996, 217 pp.
2. BURNARD, P. Writing for publication: a guide for those who must. Nurse Educ Today, 17, 1999, p. 208-212.
3. CARROLL, L. Exploring genes and genetic disorders [online]. Nov. 2004 [cit. 2005-02-10]. Dostupné na internete:[http://www.germany.eu.net/books/alice/html].
4. ČERVEŇOVÁ O., POLÁK V., VICIANOVÁ K. Sríning a liečebné postupyanomálii uropoetického systému v novorodeneckom veku. Čs Pediat, 48, 1993, s. 233-236.
5. KOLLMANOVÁ S., BUBENÍKOVÁ L. Atlas medicínskych ilustrácii. 5. vyd. Martin: Osveta, 2001, 205 s.
6. OSBORNE B.E. The electrocardiogram of the rat. In: BUDDEN R.,DETWEIERD K., ZBINDEN G. The rat electrocardiogram in pharmacology and toxicology. Oxford: Pergamon Press, 1981, p. 15-27.

V citáciách za krstnými menami sú bodky. Za autormi je bodka. Za rokom vydania je bodka. Za skratkou strany p. alebo s. je bodka. V citáciách treba uviesť všetkých autorov. Nedávať skratku „et al“.

Kvôli uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 4 otázky a k nim po 4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:

Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelialny rastový faktor

Redakcia si vyhradzuje právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas autora. Všetky články sú recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi pediatrov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk

 

4x ročne
1336-863X

Časopis je indexovaný v Slovenskej národnej bibliografii, Bibliographia medica Slovaca (BMS) a zaradený do citačnej databázy CiBaMed.
Všetky články sú recenzované.
Vydavateľ nenesie zodpovednosť za údaje a názory autorov jednotlivých článkov či inzerátov.
Články na šedých stranách sú firemnými prezentáciami alebo nerecenzovanými informáciami, za ktorých obsah zodpovedá autor.
Reprodukcia obsahu je povolená len s priamym súhlasom redakcie.

Predplatné
Pediatria
Pediatria
Vedecko-odborný lekársky časopis
4x ročne
Predplatné na rok 2024: 24.00 €