Amedi.sk
Dovoľujeme si Vás upozorniť, že naša web stránka
je určená iba pre odbornú lekársku verejnosť.
Časopis Pediatria – Článok Diagnostika v pediatrii ako detektívka a ako multiodborová spolupráca

Pediatria

Vedecko-odborný lekársky časopis
4x ročne
1336-863X

Časopis je indexovaný v Slovenskej národnej bibliografii, Bibliographia medica Slovaca (BMS) a zaradený do citačnej databázy CiBaMed.
Všetky články sú recenzované.
Vydavateľ nenesie zodpovednosť za údaje a názory autorov jednotlivých článkov či inzerátov.
Články na šedých stranách sú firemnými prezentáciami alebo nerecenzovanými informáciami, za ktorých obsah zodpovedá autor.
Reprodukcia obsahu je povolená len s priamym súhlasom redakcie.

Predplatné
Pediatria
Pediatria
Vedecko-odborný lekársky časopis
4x ročne
Predplatné na rok 2024: 24.00 €
Predplatné
Téma: Kazuistiky

Diagnostika v pediatrii ako detektívka a ako multiodborová spolupráca

Milan Kuchta, Elena Prokopová, Radoslav Daniš

Úvod. S rozširovaním našich diagnostických metód máme dnes možnosti diagnostikovať a následne liečiť aj ochorenia, ktorých pôvodcovia unikali našim diagnostickým možnostiam. S klimatickými zmenami, ale i v spolupráci s inými „nelekárskymi“ odbormi sa zvyšuje šanca, aby sme diagnostikovali aj doposiaľ veľmi málo známe či nediagnostikované etiologické faktory patologických stavov. Tieto možnosti sa však v bežnej praxi (aj pre zaneprázdnenosť zdravotníckych pracovníkov, či pre nedostatočne aktivovanú spoluprácu s inými „nelekárskymi“ odbormi), nie vždy dostatočne využívajú.
Kazuistika. V kazuistike stručne predstavíme príbeh 2,5-ročného dievčatka, ktoré malo opakovane na koži tela morfy, ktoré aj anamnesticky zodpovedali uhryznutiam kliešťov. Detektívnou prácou otca a účinnou spoluprácou všeobecného lekára pre deti a dorast sa však postupne identifikovali fakty, ktoré s pomocou odborníkov zo SAV a Medirexu viedli k správnej diagnóze a identifikovaniu konkrétneho hmyzu – kliešťovca holubieho (Argas reflexus). Našiel sa aj zdroj tohto hmyzu, a to holuby. Príbeh však musel pokračovať intenzívnymi dlhodobými (a nákladnými) hygienickými a protiepidemiologickými opatreniami po identifikácii vektora – holuba domáceho. Sanáciu podkrovia spolu s vyprataním trusu a kadáverov holubov realizovala špecializovaná firma a materiál musel byť likvidovaný v špeciálnej kafilérii, čo bolo tiež finančne nákladné.
Diskusia. Zvieratá, ktoré žijú v blízkom kontakte s ľuďmi, môžu byť nebezpečnými zásobníkmi ľudských patogénov a tieto vtáky preto môžu predstavovať verejné zdravotné riziko pre ľudí. Klinické prejavy po akvirovaní arbovírusov prenášaných článkonožcami môžu byť od kožných erytémov cez alergické reakcie kože až po anafylaktický záchvat či exogénnu alergickú alveolitídu. Je teda zrejmé, že snahy niektorých ľudí ochraňovať populácie mestských holubov nie sú celkom správne. Navyše súčasné klimatické zmeny v našich oblastiach prispievajú k stúpajúcemu výskytu kliešťov, čo je predpokladom čoraz vyššej expozície človeka pôvodcom závažných zoonóz cirkulujúcich na Slovensku.
Záver. Banálne "štípance" na koži detí majú veľmi rôznorodú etiológiu a nebývajú veľmi závažné. Ich diferenciálna diagnostika je často jednoduchá, no v niektorých prípadoch môže mať zaujímavé rozuzlenie, ako v prezentovanom prípade. Poznanie základných epidemiologických zákonitostí o týchto chorobách vrátane preventívnych opatrení, môže byť z tohto hľadiska rozhodujúce pri ochrane zdravia najmladšej populácie.

Diagnostics in paediatrics as a detective story and multidisciplinary cooperation
Introduction: Widening of our diagnostic methods gives us possibilities for diagnosing and subsequently also treating such diseases which were missed by our diagnostic options. With climatic changes but also in cooperation with other ‘non-medical’ disciplines, there is an increasing chance to diagnose until now rarely known or non-diagnosed aetiological factors of pathological conditions. However, in everyday practice, these possibilities (also due to busyness of medical workers or insufficiently activated cooperation with other ‘non-medical’ disciplines), are not always sufficiently utilised.
Case study: In the case study, we will concisely present the story of a 2.5-year-old little girl, who had repeatedly morphs on the skin, which also anamnestically corresponded with the tick bites. However, thanks to a detective work of her father and effective cooperation with a general practitioner for children and adolescents the facts were identified which with the help of professionals from SAS and Medirex led to correct diagnosis and identification of the insect - pigeon tick (Argas reflexus). Pigeons were detected as a source of this insect. The story had to continue with intensive long-lasting (and costly) hygienic and anti-epidemiological measures after the identification of the vector - domestic pigeon. The remediation of the attic and the removal of pigeon droppings and cadavers were done by a specialised company and material had to be disposed to a special rendering plant, which was also expensive.
Discussion: Animals which live in close contact with people might be dangerous sources of human pathogens, and these birds, therefore, might be a public health risk for people. Clinical manifestations after acquiring of arboviruses transmitted via arthropods might be from allergic erythema, the skin allergic reactions up to anaphylactic seizure or exogenous allergic alveolitis. So, it is evident that the effort of some people to protect populations of town pigeons are not entirely correct. What is more, climatic changes in our areas contribute to the occurrence of ticks, which is the precondition for still higher exposure of people to contagium of serious zoonoses circulating in Slovakia.
Conclusion: Banal bites on the skin of children have various aetiology and are rarely very serious. Their differential diagnosis is often simple, but in some cases might have a gripping outcome as in the presented case study. Knowledge of basic epidemiological rules about these diseases including preventive measures might be from this point of view decisive at the health protection of the youngest population
Keywords: children, tick, zoonoses, Argas, Argas reflexus

deti, kliešť, holuby, zoonózy, kliešťovec, Argas reflexus
Pediatria (Bratisl.) 2020; 15 (3): 203-209
CELÝ OBSAH ČLÁNKU JE DOSTUPNÝ IBA PRE PRIHLÁSENÝCH PREDPLATITEĽOV Prihlásiť sa

Ročník 2020  Témy časopisu Pediatria 3 / 2020

Pôvodné práce

Zlatica Ďurošková, Josef Tenora, Milan Kuchta

Prehľadové práce

Zuzana Michnová, Renáta Szépeová, Zuzana Havlíčeková, Jarmila Vojtková, Juraj Marcinek, Peter Bánovčin
Vladimír Bzdúch
Katarína Motyková, Anna Pozorčiaková, Martina Kostková, Jarmila Vojtková, Alena Szökeová, Peter Bánovčin
Jan Boženský

Kazuistiky

Milan Kuchta, Elena Prokopová, Radoslav Daniš
Oleksandr Dobrovanov, Katarína Furková, Mária Repaková, Lucia Vajdová, Lenka Balandová, Katarína Birková, Jana Hroncová, Soňa Caňová, Mária Kremeňová

Rôzne

Milan Kuchta
Peter Gavorník
Covid-19 – základné charakteristiky a manažment v praxi
Covid-19 a nefrologické ochorenia
Infekcia Covid-19, imunitný systém a imunodeficiencie
Covid-19 a jeho špecifiká pre detský vek
Covid-19: Gravidita a riziko prenosu na plod
Covid-19 a kardiovaskulárne choroby
Covid-19 a choroby endokrinného systému
Covid-19 a respiračné prejavy a komplikácie
Covid-19, alergické choroby a antialergická liečba
Covid-19 a neurologické ochorenia
Covid-19 a oftalmológia
Covid-19 a gastrointestinálny trakt
Covid-19 a reumatické choroby
Covid-19 a hematologické a onkologické ochorenia vrátane onkologickej liečby
Covid-19 a intenzívna medicína
Covid-19, vplyv na kvalitu života a psychologické aspekty
Covid-19 a terapeutické možnosti
Hydroxychlorochín a jeho potenciálny význam v liečbe Covid-19
Očkovanie počas pandémie Covid-19

PREDSEDA
prof. MUDr. Peter Bánovčin, CSc. (Martin, SR)

PODPREDSEDA
prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA (Martin, SR)

ČLENOVIA
doc. MUDr. Mario Barreto, PhD. (Rím, Taliansko)
doc. MUDr. Vladimír Bzdúch, CSc. (Bratislava, SR)
dr n.med. Joachim Buchwald (Rabka, Poľsko)
doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof. (Martin, SR)
MUDr. Peter Ďurdík, PhD. (Martin, SR)
doc. MUDr. Katarína Furková, CSc., mim. prof. (Bratislava, SR)
prof. dr. med. Janusz Haluszka (Krakow, Poľsko)
doc. MUDr. Zuzana Havličeková, PhD. (Martin, SR)
MUDr. Marian Hrebík, MPH (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Hana Hrstková, CSc. (Brno, ČR)
prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD., MPH (Martin, SR)
doc. MUDr. Ľubica Jakušová, PhD. (Martin, SR)
prof. MUDr. Alexandra Kolenová, PhD. (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Ľudmila Košťálová, CSc. (Bratislava, SR)
prof MUDr. Karol Kralinský, PhD. (Banská Bystrica, SR)
prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof. (Košice, SR)
prof. MUDr. Vladimír Mihál, CSc. (Olomouc, ČR)
doc. MUDr. Slavomír Nosáľ, PhD. (Martin, SR)
prof. MUDr. Petr Pohunek, CSc. (Praha, ČR)
MUDr. Elena Prokopová (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Roman Prymula, CSc., Ph.D. (Hradec Králové, ČR)
MUDr. Zuzana Rennerová, PhD. (Bratislava, SR)
prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. (Bratislava, SR)
MUDr. Pavol Šimurka, PhD. (Trenčín, SR)
MUDr. Marta Špániková (Bratislava, SR)
doc. MUDr. Veronika Vargová, CSc. (Košice, SR)
prof. Maria Pia Villa, MD., PhD. (Rím, Taliansko)
prof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc. (Martin, SR)

REDAKTORKA
Eva Stachová
e-mail: stachova@amedi.sk

GRAFICKÁ ÚPRAVA
Ing. Lukrecia Schiller
e-mail: dtp@amedi.sk

MANAŽÉR MARKETINGU, INZERCIE A PODUJATÍ
Eva Melišová
mobil: 0948 059 239
e-mail: melisova@amedi.sk

EKONOMIKA A PREDPLATNÉ
Ing. Martina Ďurčovič
mobil: 0911 117 949
e-mail: durcovic@amedi.sk

ODBORNÁ KOREKTÚRA
doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof. 

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA
Mgr. Eva Doktorová

KOREKTÚRA ANGLICKÝCH TEXTOV
Ing. Janka Bábelová, PhD.

 

RUBRIKY

Prehľadové práce
Najnovšie poznatky o etiológii, patogenéze, diagnostike a terapii chorôb a skupín ochorení.
Maximálny rozsah je 7 strán textu (typ písma Times New Roman, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,5). Neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce. Do článku použite najviac 6 obrázkov (grafov). Obrázky nevkladajte do Wordu, ale pošlite ich originálne súbory zvlášť vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory zvlášť. V prípade spracovávania obsiahlejšej tematiky je možné po dohode s redakciou rozdeliť príspevok do niekoľkých častí. Článok píšte s dôrazom na jeho praktické využitie pre pediatrov.

Pôvodné práce
Pôvodná práca prináša vedecké spracovanie študovanej problematiky. Je rozdelená do obvyklých častí spolu so štruktúrovaným súhrnom. Ak ide o pôvodnú prácu, vyžaduje sa štruktúrovaný súhrn s piatimi časťami:
Východisko: Stručne (2 - 3 vety) uviesť poznatky, prípadne ich nedostatok, z ktorých autori vychádzali pri koncepcii práce. Súbor: Presne, číselnými hodnotami charakterizovať vyšetrovaný a kontrolný súbor (vek, pohlavie, vyšetrované vzorky, číselné hodnoty; pacienti nie sú materiál, ale súbor).
Metódy: Výstižne definovať použité metódy, prístroje a postupy. Súbor a metódy možno podľa potreby spojiť.
Výsledky: Uviesť najdôležitejšie konkrétne číselné výsledky, rozptyl štatistických hodnôt v konfrontácii s literatúrou.
Záver: Jasne uviesť nové poznatky, ktoré práca priniesla, a ich význam pre prax alebo rozvoj vedy. Na záver súhrnu treba uviesť Kľúčové slová v osobitnom riadku v rozsahu 3 - 6 slov.

Kazuistika
Maximálny rozsah je 5 strán. Členenie: úvod, abstrakt, vlastný prípad, diskusia, záver, literatúra.

Algoritmy diagnostiky a terapie
Diagnostika a terapia spracovaná v tabuľkách a schémach, s minimom textu, s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť.

Rôzne
Reakcie na prehľadné články, novinky v oblasti diagnostiky, terapie, výsledky štúdií (max. 3 strany), správy z odb. podujatí, abstrakty z vedeckej práce publikovanej v zahraničnej tlači, nie staršej ako 1 rok. Rozsah max. 1 strana. Uveďte názov práce v slovenčine/češtine, autorov, pracovisko, ďalej názov práce v angličtine s úplnou citáciou.

Príloha - Medziodborová téma
Medziodborová téma spracovaná komplexne, ale stručne, prehľadne, zrozumiteľne (rozsah do 12 strán).

SPRACOVANIE RUKOPISU

Príspevok píšte na počítači v niektorom z bežných textových editorov.
- píšte na celú šírku riadkov (nepoužívajte klávesnicu ENTER na konci riadkov)
- neupravujte text do stĺpcov - nezalamujte, tabuľky umiestnite na záver práce
- rozlišujte dôsledne čísla 1, 0 a písmená l, O
- zátvorky sú vždy okrúhle ( )
- skratky vždy vysvetlite pri ich prvom použití

NÁLEŽITOSTI RUKOPISU

1. Výstižný názov práce, mená a priezviská všetkých autorov vrátane titulov, pracoviská autorov. Adresa prvého autora vrátane čísla telefónu, faxu a e-mailovej adresy.
2. Súhrn - štruktúrovaný obsah: úvod, ciele, metódy, výsledky, záver v rozsahu maximálne 10 riadkov, písať v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
3. Kľúčové slová - v rozsahu 3-6 (len pri prehľadových prácach a Prílohe - Medziodborová téma).
4. Anglický preklad: názov práce, súhrn, kľúčové slová (len pri Prehľadových prácach a Prílohe - Medziodborová téma)
5. Vlastný text
Do článkov písaných vo Worde nevkladajte obrázky, ale pošlite ich originálne súbory zvlášť vo formáte „.jpg“, grafy vytvárajte v programe Excel a posielajte ich originálne súbory samostatne. Pri posielaní fotodokumentácie poštou posielajte, prosím, len kvalitné originály. Každú prílohu označte číslom, pod ktorou je zmienená v texte. Text píšte v 1. alebo 3. osobe jednotného alebo množného čísla (zjednotiť podľa typu článku).
6. Literatúra
Citácie sú očíslované abecedne podľa priezviska prvého autora boldom, odkazy v texte sú uvádzané číslom citácie v okrúhlych zátvorkách. Uveďte maximálne 25 citácií, najmä z posledných 5. rokov.

Príklady citácií:
1. BRISCOE M.H.,CLARK T.J., SIMONCELI G.H., DEVILD P.S. Preparing scientificillustrations? A guide to better posters, presentations andpublications. 2nd ed. New York: Springer-Verlag, 1996, 217 pp.
2. BURNARD, P. Writing for publication: a guide for those who must. Nurse Educ Today, 17, 1999, p. 208-212.
3. CARROLL, L. Exploring genes and genetic disorders [online]. Nov. 2004 [cit. 2005-02-10]. Dostupné na internete:[http://www.germany.eu.net/books/alice/html].
4. ČERVEŇOVÁ O., POLÁK V., VICIANOVÁ K. Sríning a liečebné postupyanomálii uropoetického systému v novorodeneckom veku. Čs Pediat, 48, 1993, s. 233-236.
5. KOLLMANOVÁ S., BUBENÍKOVÁ L. Atlas medicínskych ilustrácii. 5. vyd. Martin: Osveta, 2001, 205 s.
6. OSBORNE B.E. The electrocardiogram of the rat. In: BUDDEN R.,DETWEIERD K., ZBINDEN G. The rat electrocardiogram in pharmacology and toxicology. Oxford: Pergamon Press, 1981, p. 15-27.

V citáciách za krstnými menami sú bodky. Za autormi je bodka. Za rokom vydania je bodka. Za skratkou strany p. alebo s. je bodka. V citáciách treba uviesť všetkých autorov. Nedávať skratku „et al“.

Kvôli uverejňovaniu autodidaktických testov je potrebné k Vášmu prehľadnému článku dodať 4 otázky a k nim po 4 odpovede s vyznačením jednej správnej odpovede, napr.:

Ktorý z nasledujúcich faktorov nesúvisí s rosaceou?
a. genetická predispozícia
b. škandinávsky pôvod
c. propionibacterium acnes
d. endotelialny rastový faktor

Redakcia si vyhradzuje právo robiť drobné štylistické úpravy rukopisu. V prípade potreby skrátenia rukopisu bude vyžiadaný súhlas autora. Všetky články sú recenzované.

Všetky uverejnené príspevky sú honorované.

Vzhľadom k praktickému zameraniu časopisu Vás prosíme, aby bol príspevok napísaný zrozumiteľne, s dôrazom na praktické využitie podaných informácií v ambulantnej praxi pediatrov.

Príspevky posielajte e-mailom na adresu: stachova@amedi.sk

 

4x ročne
1336-863X

Časopis je indexovaný v Slovenskej národnej bibliografii, Bibliographia medica Slovaca (BMS) a zaradený do citačnej databázy CiBaMed.
Všetky články sú recenzované.
Vydavateľ nenesie zodpovednosť za údaje a názory autorov jednotlivých článkov či inzerátov.
Články na šedých stranách sú firemnými prezentáciami alebo nerecenzovanými informáciami, za ktorých obsah zodpovedá autor.
Reprodukcia obsahu je povolená len s priamym súhlasom redakcie.

Predplatné
Pediatria
Pediatria
Vedecko-odborný lekársky časopis
4x ročne
Predplatné na rok 2024: 24.00 €
Predplatné